Je teplo, ale to tak že poriadne. V noci sa dostatočne neochladí, takže sa ani nevyspíte. A klimatizáciu skrátka nemáte. Ako si teda poradiť a ktoré kroky sa dajú podniknúť, aby sa vám v lete spalo lepšie? Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako si počas horúčav schladiť spálňu, dozvieme sa o objave neurónov v mozgu, ktoré vnímajú a regulujú hladinu cukru v krvi a pozrieme sa, čo sú to temné hviezdy. – Všetky podcasty denníka SME si môžete ⁠vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk⁠. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠podcasty@sme.sk⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠sme.sk/podcasty⁠ – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné ⁠SME.sk⁠ na ⁠sme.sk/podcast⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠SME.sk⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠sme.sk/suhrnsme⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Je teplo, ale to tak že poriadne. V noci sa dostatočne neochladí, takže sa ani nevyspíte. A klimatizáciu skrátka nemáte. Ako si teda poradiť a ktoré kroky sa dajú podniknúť, aby sa vám v lete spalo lepšie? Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako si počas horúčav schladiť spálňu, dozvieme sa o objave neurónov v mozgu, ktoré vnímajú a regulujú hladinu cukru v krvi a pozrieme sa, čo sú to temné hviezdy. – Všetky podcasty denníka SME si môžete <a href="https://podcasty.sme.sk/c/20914045/vsetky-podcasty-dennika-sme-na-jednom-mieste-zoznam.html" rel="nofollow" target="_blank">⁠vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk⁠</a>. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na <a href="https://podcasty@sme.sk/" rel="nofollow" target="_blank">⁠podcasty@sme.sk⁠</a> – Všetky podcasty denníka SME nájdete na <a href="https://podcasty.sme.sk/c/20914045/vsetky-podcasty-dennika-sme-na-jednom-mieste-zoznam.html" rel="nofollow" target="_blank">⁠sme.sk/podcasty⁠</a> – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné <a href="https://www.sme.sk/" rel="nofollow" target="_blank">⁠SME.sk⁠</a> na <a href="https://predplatne.sme.sk/predplatne?ref=dobrerano#options" rel="nofollow" target="_blank">⁠sme.sk/podcast⁠</a> – Odoberajte aj denný newsletter <a href="https://www.sme.sk/" rel="nofollow" target="_blank">⁠SME.sk⁠</a> s najdôležitejšími správami na <a href="https://www.sme.sk/dok/20858339/suhrn-sme" rel="nofollow" target="_blank">⁠sme.sk/suhrnsme⁠</a> – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Čo robiť, ak je príliš teplo a neviete sa vyspať

Máte výnimočné uši. To nie je lichôtka, ani estetické konštatovanie. Vaše uši sú jedinečné, a to až tak, že by sa podobne ako odtlačky dali využívať na jednoznačnú identifikáciu... alebo to aspoň tvrdí nový vedecký výskum. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na jedinečnosť nášho vonkajšieho ucha, dozvieme sa, či harvardský profesor našiel v mori stopy mimozemskej lode a zistíme, aké majú spojenie halucinácie a Parkinsonova choroba. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Máte výnimočné uši. To nie je lichôtka, ani estetické konštatovanie. Vaše uši sú jedinečné, a to až tak, že by sa podobne ako odtlačky dali využívať na jednoznačnú identifikáciu... alebo to aspoň tvrdí nový vedecký výskum. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na jedinečnosť nášho vonkajšieho ucha, dozvieme sa, či harvardský profesor našiel v mori stopy mimozemskej lode a zistíme, aké majú spojenie halucinácie a Parkinsonova choroba. – Všetky podcasty denníka SME si môžete <a href="https://podcasty.sme.sk/c/20914045/vsetky-podcasty-dennika-sme-na-jednom-mieste-zoznam.html" rel="nofollow" target="_blank">vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk</a>. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na <a href="https://podcasty@sme.sk/" rel="nofollow" target="_blank">podcasty@sme.sk</a> – Všetky podcasty denníka SME nájdete na <a href="https://podcasty.sme.sk/c/20914045/vsetky-podcasty-dennika-sme-na-jednom-mieste-zoznam.html" rel="nofollow" target="_blank">sme.sk/podcasty</a> – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné <a href="https://www.sme.sk/" rel="nofollow" target="_blank">SME.sk</a> na <a href="https://predplatne.sme.sk/predplatne?ref=dobrerano#options" rel="nofollow" target="_blank">sme.sk/podcast</a> – Odoberajte aj denný newsletter <a href="https://www.sme.sk/" rel="nofollow" target="_blank">SME.sk</a> s najdôležitejšími správami na <a href="https://www.sme.sk/dok/20858339/suhrn-sme" rel="nofollow" target="_blank">sme.sk/suhrnsme</a> – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Uši sú jedinečné ako odtlačky prstov

Znovu sme v tej skvelej časti roka, keď okrem tepla musí človek zápasiť ešte aj s tým hmyzom. A platí to pre každého, vrátane vedcov. Tí sa preto pozreli, ako zaberajú rôzne veci vrátane zaručených ľudových návodov proti komárom. A, neprekvapivo, pitie piva vám naozaj nepomôže... Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, čo funguje a čo nefunguje proti komárom, dozvieme sa, prečo je objav pozadia gravitačných vĺn takým významným a pozrieme sa aj na zdravotné riziká varenia na plynovom sporáku. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Znovu sme v tej skvelej časti roka, keď okrem tepla musí človek zápasiť ešte aj s tým hmyzom. A platí to pre každého, vrátane vedcov. Tí sa preto pozreli, ako zaberajú rôzne veci vrátane zaručených ľudových návodov proti komárom. A, neprekvapivo, pitie piva vám naozaj nepomôže... Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, čo funguje a čo nefunguje proti komárom, dozvieme sa, prečo je objav pozadia gravitačných vĺn takým významným a pozrieme sa aj na zdravotné riziká varenia na plynovom sporáku. – Všetky podcasty denníka SME si môžete <a href="https://podcasty.sme.sk/c/20914045/vsetky-podcasty-dennika-sme-na-jednom-mieste-zoznam.html" rel="nofollow" target="_blank">vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk</a>. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na <a href="https://podcasty@sme.sk/" rel="nofollow" target="_blank">podcasty@sme.sk</a> – Všetky podcasty denníka SME nájdete na <a href="https://podcasty.sme.sk/c/20914045/vsetky-podcasty-dennika-sme-na-jednom-mieste-zoznam.html" rel="nofollow" target="_blank">sme.sk/podcasty</a> – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné <a href="https://www.sme.sk/" rel="nofollow" target="_blank">SME.sk</a> na <a href="https://predplatne.sme.sk/predplatne?ref=dobrerano#options" rel="nofollow" target="_blank">sme.sk/podcast</a> – Odoberajte aj denný newsletter <a href="https://www.sme.sk/" rel="nofollow" target="_blank">SME.sk</a> s najdôležitejšími správami na <a href="https://www.sme.sk/dok/20858339/suhrn-sme" rel="nofollow" target="_blank">sme.sk/suhrnsme</a> – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Pijete pivo? Komáre po vás pôjdu viac

Kedysi by ste museli človeka rozrezať. Ak ste chceli pochopiť, ako ľudské telo funguje a ako fungujú procesy v ňom... lenže, viete ako to s takým rezaním chodí, nie je to práve príjemné. A niekedy pri tom prídete o človeka. Nástup moderných technológií však umožnil pozrieť sa na veci skryté a na veci v procesoch. Moderné zobrazovacie metódy tak nepomáhajú len lekárom, ale učia nás o nás nové veci. Ladislav Valkovič sa špecializuje práve na takýto vývoj neinvazívnych metód merania metabolizmu tkanív. Pôsobí na Ústave merania Slovenskej akadémie vied, a zároveň v Oxfordskom centre pre výskum klinickej magnetickej rezonancie na Oxfordskej univerzite. V podcaste Zoom plus sa s ním o svete technológií a moderného sledovania ľudských orgánov rozprával Tomáš Prokopčák. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Kedysi by ste museli človeka rozrezať. Ak ste chceli pochopiť, ako ľudské telo funguje a ako fungujú procesy v ňom... lenže, viete ako to s takým rezaním chodí, nie je to práve príjemné. A niekedy pri tom prídete o človeka. Nástup moderných technológií však umožnil pozrieť sa na veci skryté a na veci v procesoch. Moderné zobrazovacie metódy tak nepomáhajú len lekárom, ale učia nás o nás nové veci. Ladislav Valkovič sa špecializuje práve na takýto vývoj neinvazívnych metód merania metabolizmu tkanív. Pôsobí na Ústave merania Slovenskej akadémie vied, a zároveň v Oxfordskom centre pre výskum klinickej magnetickej rezonancie na Oxfordskej univerzite. V podcaste Zoom plus sa s ním o svete technológií a moderného sledovania ľudských orgánov rozprával Tomáš Prokopčák. – Všetky podcasty denníka SME si môžete <a href="https://podcasty.sme.sk/c/20914045/vsetky-podcasty-dennika-sme-na-jednom-mieste-zoznam.html" rel="nofollow" target="_blank">vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk</a>. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na <a href="https://podcasty@sme.sk/" rel="nofollow" target="_blank">podcasty@sme.sk</a> – Všetky podcasty denníka SME nájdete na <a href="https://podcasty.sme.sk/c/20914045/vsetky-podcasty-dennika-sme-na-jednom-mieste-zoznam.html" rel="nofollow" target="_blank">sme.sk/podcasty</a> – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné <a href="https://www.sme.sk/" rel="nofollow" target="_blank">SME.sk</a> na <a href="https://predplatne.sme.sk/predplatne?ref=dobrerano#options" rel="nofollow" target="_blank">sme.sk/podcast</a> – Odoberajte aj denný newsletter <a href="https://www.sme.sk/" rel="nofollow" target="_blank">SME.sk</a> s najdôležitejšími správami na <a href="https://www.sme.sk/dok/20858339/suhrn-sme" rel="nofollow" target="_blank">sme.sk/suhrnsme</a> – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Zoom + Ladislav Valkovič: Chceli by sme, aby naše technológie boli v nemocniciach

Kedysi bolo všetko lepšie. Aj tie mravy boli menej uvoľnené, aj mladí vedeli, čo sa patrí, aj ľudia boli čestnejší a láskavejší. Akurát... že neboli. Vedci sa pozreli na to, prečo takéto predsudky mávame v hlavách a ako sa nám v nich usadili. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, či kedysi naozaj bývali ľudia lepšími, dozvieme sa, či by nám taurín mohol predlžovať život a vysvetlíme si, že prečo sa klamári mýlia a prečo v lete musíme nosiť slnečné okuliare a natierať sa opaľovacím krémom. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Kedysi bolo všetko lepšie. Aj tie mravy boli menej uvoľnené, aj mladí vedeli, čo sa patrí, aj ľudia boli čestnejší a láskavejší. Akurát... že neboli. Vedci sa pozreli na to, prečo takéto predsudky mávame v hlavách a ako sa nám v nich usadili. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, či kedysi naozaj bývali ľudia lepšími, dozvieme sa, či by nám taurín mohol predlžovať život a vysvetlíme si, že prečo sa klamári mýlia a prečo v lete musíme nosiť slnečné okuliare a natierať sa opaľovacím krémom. – Všetky podcasty denníka SME si môžete <a href="https://podcasty.sme.sk/c/20914045/vsetky-podcasty-dennika-sme-na-jednom-mieste-zoznam.html" rel="nofollow" target="_blank">vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk</a>. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na <a href="https://podcasty@sme.sk/" rel="nofollow" target="_blank">podcasty@sme.sk</a> – Všetky podcasty denníka SME nájdete na <a href="https://podcasty.sme.sk/c/20914045/vsetky-podcasty-dennika-sme-na-jednom-mieste-zoznam.html" rel="nofollow" target="_blank">sme.sk/podcasty</a> – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné <a href="https://www.sme.sk/" rel="nofollow" target="_blank">SME.sk</a> na <a href="https://predplatne.sme.sk/predplatne?ref=dobrerano#options" rel="nofollow" target="_blank">sme.sk/podcast</a> – Odoberajte aj denný newsletter <a href="https://www.sme.sk/" rel="nofollow" target="_blank">SME.sk</a> s najdôležitejšími správami na <a href="https://www.sme.sk/dok/20858339/suhrn-sme" rel="nofollow" target="_blank">sme.sk/suhrnsme</a> – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Kedysi boli ľudia slušnejší, akurát to nie je pravda

Hovorí sa, že sa týka len žien, no nie je to pravda. Popôrodná depresia v skutočnosti postihuje mužov rovnako ako ženy a tiež jej príčinou nemusia byť hormóny. V skutočnosti je to celé zložitejšie a jej spúšťačom môže byť množstvo previazaných faktorov. Tento týždeň si v podcaste Zoom vysvetlíme, ako to je naozaj s takzvanou popôrodnou depresiou, dozvieme sa, ako môže byť arašidové maslo tekutina a pozrieme sa aj na riziká pri práci v záhrade.   – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Hovorí sa, že sa týka len žien, no nie je to pravda. Popôrodná depresia v skutočnosti postihuje mužov rovnako ako ženy a tiež jej príčinou nemusia byť hormóny. V skutočnosti je to celé zložitejšie a jej spúšťačom môže byť množstvo previazaných faktorov. Tento týždeň si v podcaste Zoom vysvetlíme, ako to je naozaj s takzvanou popôrodnou depresiou, dozvieme sa, ako môže byť arašidové maslo tekutina a pozrieme sa aj na riziká pri práci v záhrade. – Všetky podcasty denníka SME si môžete <a href="https://podcasty.sme.sk/c/20914045/vsetky-podcasty-dennika-sme-na-jednom-mieste-zoznam.html" rel="nofollow" target="_blank">vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk</a>. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na <a href="https://podcasty@sme.sk/" rel="nofollow" target="_blank">podcasty@sme.sk</a> – Všetky podcasty denníka SME nájdete na <a href="https://podcasty.sme.sk/c/20914045/vsetky-podcasty-dennika-sme-na-jednom-mieste-zoznam.html" rel="nofollow" target="_blank">sme.sk/podcasty</a> – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné <a href="https://www.sme.sk/" rel="nofollow" target="_blank">SME.sk</a> na <a href="https://predplatne.sme.sk/predplatne?ref=dobrerano#options" rel="nofollow" target="_blank">sme.sk/podcast</a> – Odoberajte aj denný newsletter <a href="https://www.sme.sk/" rel="nofollow" target="_blank">SME.sk</a> s najdôležitejšími správami na <a href="https://www.sme.sk/dok/20858339/suhrn-sme" rel="nofollow" target="_blank">sme.sk/suhrnsme</a> – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Ako je možné, že arašidové maslo je tekutina?

Máme problém. Teda, problémov máme kopu, ale máme problém s antibiotikami: presnejšie s tým, že si na ne baktérie budujú odolnosť a v tomto evolučnom súboji už nejaký čas nevyhrávame. Vedci ale teraz zistili, že pomôcť by mohlo antibiotikum, ktoré objavili už pred 80 rokmi. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na jedno staré antibiotikum, dozvieme sa, prečo to s umelými sladidlami nie je také ružové, a zistíme, prečo paleo diéta nefunguje. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Máme problém. Teda, problémov máme kopu, ale máme problém s antibiotikami: presnejšie s tým, že si na ne baktérie budujú odolnosť a v tomto evolučnom súboji už nejaký čas nevyhrávame. Vedci ale teraz zistili, že pomôcť by mohlo antibiotikum, ktoré objavili už pred 80 rokmi. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na jedno staré antibiotikum, dozvieme sa, prečo to s umelými sladidlami nie je také ružové, a zistíme, prečo paleo diéta nefunguje. – Všetky podcasty denníka SME si môžete <a href="https://podcasty.sme.sk/c/20914045/vsetky-podcasty-dennika-sme-na-jednom-mieste-zoznam.html" rel="nofollow" target="_blank">vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk</a>. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na <a href="https://podcasty@sme.sk/" rel="nofollow" target="_blank">podcasty@sme.sk</a> – Všetky podcasty denníka SME nájdete na <a href="https://podcasty.sme.sk/c/20914045/vsetky-podcasty-dennika-sme-na-jednom-mieste-zoznam.html" rel="nofollow" target="_blank">sme.sk/podcasty</a> – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné <a href="https://www.sme.sk/" rel="nofollow" target="_blank">SME.sk</a> na <a href="https://predplatne.sme.sk/predplatne?ref=dobrerano#options" rel="nofollow" target="_blank">sme.sk/podcast</a> – Odoberajte aj denný newsletter <a href="https://www.sme.sk/" rel="nofollow" target="_blank">SME.sk</a> s najdôležitejšími správami na <a href="https://www.sme.sk/dok/20858339/suhrn-sme" rel="nofollow" target="_blank">sme.sk/suhrnsme</a> – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Paleo diéta nefunguje, ukazujú výskumy

Sú to nádherné fotografie, zábery nočnej oblohy plné hviezd a hmlovín a galaxií. Zábery farebné až tak, že sa zdajú neskutočné. Lenže ony skutočné sú, to len naše oči nie sú dosť dobré a v noci nevidia. Niekedy sú takéto snímky umením, niekedy pomáhajú vedu popularizovať a občas dokonca vedu aj robia. Práve o astrofotografii, o jej úskaliach ale aj o hviezdach, súhvezdiach a nebeských fenoménoch hovorí astrofotograf a popularizátor astronómie Tomáš Slovinský. V ďalšej epizóde podcastu Zoom plus, špeciálneho vydania podcastu Zoom, v ktorom vám raz do mesiaca prinášame rozhovory so zaujímavými ľuďmi z prostredia vedy, výskumu či vzdelávania, sa so Slovinským rozprával Tomáš Prokopčák. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Sú to nádherné fotografie, zábery nočnej oblohy plné hviezd a hmlovín a galaxií. Zábery farebné až tak, že sa zdajú neskutočné. Lenže ony skutočné sú, to len naše oči nie sú dosť dobré a v noci nevidia. Niekedy sú takéto snímky umením, niekedy pomáhajú vedu popularizovať a občas dokonca vedu aj robia. Práve o astrofotografii, o jej úskaliach ale aj o hviezdach, súhvezdiach a nebeských fenoménoch hovorí astrofotograf a popularizátor astronómie Tomáš Slovinský. V ďalšej epizóde podcastu Zoom plus, špeciálneho vydania podcastu Zoom, v ktorom vám raz do mesiaca prinášame rozhovory so zaujímavými ľuďmi z prostredia vedy, výskumu či vzdelávania, sa so Slovinským rozprával Tomáš Prokopčák. – Všetky podcasty denníka SME si môžete <a href="https://podcasty.sme.sk/c/20914045/vsetky-podcasty-dennika-sme-na-jednom-mieste-zoznam.html" rel="nofollow" target="_blank">vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk</a>. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na <a href="https://podcasty@sme.sk/" rel="nofollow" target="_blank">podcasty@sme.sk</a> – Všetky podcasty denníka SME nájdete na <a href="https://podcasty.sme.sk/c/20914045/vsetky-podcasty-dennika-sme-na-jednom-mieste-zoznam.html" rel="nofollow" target="_blank">sme.sk/podcasty</a> – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné <a href="https://www.sme.sk/" rel="nofollow" target="_blank">SME.sk</a> na <a href="https://predplatne.sme.sk/predplatne?ref=dobrerano#options" rel="nofollow" target="_blank">sme.sk/podcast</a> – Odoberajte aj denný newsletter <a href="https://www.sme.sk/" rel="nofollow" target="_blank">SME.sk</a> s najdôležitejšími správami na <a href="https://www.sme.sk/dok/20858339/suhrn-sme" rel="nofollow" target="_blank">sme.sk/suhrnsme</a> – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Zoom + Tomáš Slovinský: Chváli ho NASA, fotí nádheru nočnej oblohy

Využívajú ju športovci, chvália si ju otužilci. Terapia studenou vodou má pomáhať pri regenerácii i zlepšovať zdravie. Akurát že až taká bezpečná nie je. A pri jej využívaní by sme si mali dávať pozor a myslieť na niekoľko základných vecí. Tento týždeň v podcaste Zoom preskúmame terapiu studenou vodou, zistíme, prečo kosatky útočia na plachetnice a dozvieme sa, aké negatívne dôsledky môže mať osamelosť. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Využívajú ju športovci, chvália si ju otužilci. Terapia studenou vodou má pomáhať pri regenerácii i zlepšovať zdravie. Akurát že až taká bezpečná nie je. A pri jej využívaní by sme si mali dávať pozor a myslieť na niekoľko základných vecí. Tento týždeň v podcaste Zoom preskúmame terapiu studenou vodou, zistíme, prečo kosatky útočia na plachetnice a dozvieme sa, aké negatívne dôsledky môže mať osamelosť. – Všetky podcasty denníka SME si môžete <a href="https://podcasty.sme.sk/c/20914045/vsetky-podcasty-dennika-sme-na-jednom-mieste-zoznam.html" rel="nofollow" target="_blank">vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk</a>. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na <a href="https://podcasty@sme.sk/" rel="nofollow" target="_blank">podcasty@sme.sk</a> – Všetky podcasty denníka SME nájdete na <a href="https://podcasty.sme.sk/c/20914045/vsetky-podcasty-dennika-sme-na-jednom-mieste-zoznam.html" rel="nofollow" target="_blank">sme.sk/podcasty</a> – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné <a href="https://www.sme.sk/" rel="nofollow" target="_blank">SME.sk</a> na <a href="https://predplatne.sme.sk/predplatne?ref=dobrerano#options" rel="nofollow" target="_blank">sme.sk/podcast</a> – Odoberajte aj denný newsletter <a href="https://www.sme.sk/" rel="nofollow" target="_blank">SME.sk</a> s najdôležitejšími správami na <a href="https://www.sme.sk/dok/20858339/suhrn-sme" rel="nofollow" target="_blank">sme.sk/suhrnsme</a> – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Terapia studenou vodou môže byť nebezpečná

Bol to tak trochu náhodný objav. Astronómovia pátrali po supernovách, no zrazu narazili na záblesk, ktorý sa ukázal najväčšou známou explóziou vo vesmíre. A trvá roky a trvá dodnes. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme do stredu vzdialenej galaxie, spoznáme dlhodobé následky po otrasoch mozgu a zistíme, čo objavili archeológovia pod hladinou chorvátskeho mora. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

Bol to tak trochu náhodný objav. Astronómovia pátrali po supernovách, no zrazu narazili na záblesk, ktorý sa ukázal najväčšou známou explóziou vo vesmíre. A trvá roky a trvá dodnes. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme do stredu vzdialenej galaxie, spoznáme dlhodobé následky po otrasoch mozgu a zistíme, čo objavili archeológovia pod hladinou chorvátskeho mora. – Všetky podcasty denníka SME si môžete <a href="https://podcasty.sme.sk/c/20914045/vsetky-podcasty-dennika-sme-na-jednom-mieste-zoznam.html" rel="nofollow" target="_blank">vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk</a>. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na <a href="https://podcasty@sme.sk/" rel="nofollow" target="_blank">podcasty@sme.sk</a> – Všetky podcasty denníka SME nájdete na <a href="https://podcasty.sme.sk/c/20914045/vsetky-podcasty-dennika-sme-na-jednom-mieste-zoznam.html" rel="nofollow" target="_blank">sme.sk/podcasty</a> – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné <a href="https://www.sme.sk/" rel="nofollow" target="_blank">SME.sk</a> na <a href="https://predplatne.sme.sk/predplatne?ref=dobrerano#options" rel="nofollow" target="_blank">sme.sk/podcast</a> – Odoberajte aj denný newsletter <a href="https://www.sme.sk/" rel="nofollow" target="_blank">SME.sk</a> s najdôležitejšími správami na <a href="https://www.sme.sk/dok/20858339/suhrn-sme" rel="nofollow" target="_blank">sme.sk/suhrnsme</a> – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

V Chorvátsku objavili pod morom stopy dávnej civilizácie

Zoom je týždenný vedecký podcast denníka SME a Rádia_FM. Každú stredu prináša správy zo sveta vedy, vedeckých osobností a objavov, zo sveta astronómie, biológie a medicíny.

Zoom

Magnetické pole našej planéty sa v poslednom čase správa čudne. A slovo čudne je eufemizmus: v skutočnosti sa severný magnetický pól čoraz rýchlejšie presúva preč zo svojej aktuálnej podoby.A to nehovoríme, že našu planétu zrejme znovu čaká prepolóvanie.Zajace to však medzičasom vyriešili po svojom. Zdá sa totiž, že tieto milé, huňaté, priateľské stvorenia až také priateľské nie sú. Nuž, v skutočnosti sú kanibalmi, minimálne niektoré.Tento týždeň sa v Zoome pozrieme na magnetizmus našej planéty, na zvláštne správanie sa zajacov počas zimných mesiacov a vyberieme sa aj na Veľkonočný ostrov, kde niektorí vedci znovu tvrdia, že rozlúštili záhadu slávnych obrovských sôch.Ďalšie správy z vedy:Vedci predstavili nový druh pohonu, ktorý by raz mohli využívať vesmírne sondy: a jeho podstatou je para. Vodu ako palivo by misia mohla získavať z asteroidov a para by sondu poháňala medzi jednotlivými telesami.Chemici vytvorili komplexnú molekulu, ktorá sa dokáže spontánne skladať podobne ako bielkoviny. V prírode sa niektoré proteíny takto spontánne prispôsobujú, aby mohli vykonávať rôzne funkcie. To sa vedcom podarilo úspešne napodobniť.Keď si chceme vyvolať spomienky, naše mozgy používajú zvláštny mechanizmus. Akoby minulú skúsenosť rekonštruujú v obrátenom poradí, ukazuje nový výskum. A myseľ sa sústredí najskôr na podstatu, až následne na jednotlivé detaily.Na palube čínskej vesmírnej sondy na odvrátenej strane Mesiaca vyklíčila prvá rastlina. Je to dôležitý pokus, pretože testuje možnosť pestovania stravy pre budúce mesačné základne priamo na našej prirodzenej družici.Fyzici z CERNu začínajú premýšľať o novom urýchľovači. Nahradiť by mal známy experiment LHC pod zemou na francúzsko-švajčiarskych hraniciach. Vedci totiž potrebujú ešte väčší urýchľovač, ktorý by nám možno pomohol nájsť nový fyziku.

Magnetické pole našej planéty sa v poslednom čase správa čudne. A slovo čudne je eufemizmus: v skutočnosti sa severný magnetický pól čoraz rýchlejšie presúva preč zo svojej aktuálnej podoby. A to nehovoríme, že našu planétu zrejme znovu čaká prepolóvanie. Zajace to však medzičasom vyriešili po svojom. Zdá sa totiž, že tieto milé, huňaté, priateľské stvorenia až také priateľské nie sú. Nuž, v skutočnosti sú kanibalmi, minimálne niektoré. Tento týždeň sa v Zoome pozrieme na magnetizmus našej planéty, na zvláštne správanie sa zajacov počas zimných mesiacov a vyberieme sa aj na Veľkonočný ostrov, kde niektorí vedci znovu tvrdia, že rozlúštili záhadu slávnych obrovských sôch. Ďalšie správy z vedy: Vedci predstavili nový druh pohonu, ktorý by raz mohli využívať vesmírne sondy: a jeho podstatou je para. Vodu ako palivo by misia mohla získavať z asteroidov a para by sondu poháňala medzi jednotlivými telesami. Chemici vytvorili komplexnú molekulu, ktorá sa dokáže spontánne skladať podobne ako bielkoviny. V prírode sa niektoré proteíny takto spontánne prispôsobujú, aby mohli vykonávať rôzne funkcie. To sa vedcom podarilo úspešne napodobniť. Keď si chceme vyvolať spomienky, naše mozgy používajú zvláštny mechanizmus. Akoby minulú skúsenosť rekonštruujú v obrátenom poradí, ukazuje nový výskum. A myseľ sa sústredí najskôr na podstatu, až následne na jednotlivé detaily. Na palube čínskej vesmírnej sondy na odvrátenej strane Mesiaca vyklíčila prvá rastlina. Je to dôležitý pokus, pretože testuje možnosť pestovania stravy pre budúce mesačné základne priamo na našej prirodzenej družici. Fyzici z CERNu začínajú premýšľať o novom urýchľovači. Nahradiť by mal známy experiment LHC pod zemou na francúzsko-švajčiarskych hraniciach. Vedci totiž potrebujú ešte väčší urýchľovač, ktorý by nám možno pomohol nájsť nový fyziku.

Magnetické pole Zeme sa správa čudne a presúva sa

Privítajme príchod našich nových pánov. No dobre... trochu preháňam, ale zase nie až tak príliš.Ak by ste si museli vybrať len jednu jedinú revolúciu vo svete technológií, bol by ňou raketový vývoj na poli umelej inteligencie.Teraz sa dokonca jednej z takýchto umelých inteligencií podarilo prekonať človeka v počítačovej hre – a je to veľká správa. Pretože práve Starcraft 2 sa roky považuje za dobrý test komplexnosti myslenia.A keď už sme pritom, čo všetko môže byť inak. Zdá sa, že chemický koktail potrebný na vznik života na Zemi vôbec nemusel pochádzať zo Zeme.Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme do vesmírnu a na vznik života, odpovieme, či za vznik alzheimera náhodou nemôže baktéria a vyberieme sa za pokrokmi vo svete umelej inteligencie.Krátke správy z vedyAstronómovia zverejnili dosiaľ najostrejší záber vesmírneho snehuliaka, dvojtelesa Ultima Thule. Snímka vznikla zo vzdialenosti 6500 kilometrov, keď na nový rok okolo objektu letela sonda New Horizons.Neandertálci možno lovili na väčšiu vzdialenosť. Výskum teraz ukazuje, že boli schopní presne trafiť svoju korisť oštepom na vzdialenosť až do zhruba dvadsať metrov. Aby vedci svoju hypotézu overili, experimentovali s dnešnými atlétmi - oštepármi.Pitie alkoholu môže spôsobovať zmeny v našej DNA.A to dokonca také zmeny, ktoré vedú ešte k väčšej náchylnosti či žiadzi piť alkoholické nápoje. To môže podľa výskumníkov vysvetľovať, prečo je alkoholizmus takou silnou závislosťou.Bábätká, ktoré doma počujú dva rôzne jazyky, sú na tom lepšies pozornosťou. Dokonca sa ukazuje, že deti vyrastajúce v bilingválnych domácnostiach majú výhody, ktoré sa začnú prejavovať už v šiestich mesiacoch.

Privítajme príchod našich nových pánov. No dobre... trochu preháňam, ale zase nie až tak príliš. Ak by ste si museli vybrať len jednu jedinú revolúciu vo svete technológií, bol by ňou raketový vývoj na poli umelej inteligencie. Teraz sa dokonca jednej z takýchto umelých inteligencií podarilo prekonať človeka v počítačovej hre – a je to veľká správa. Pretože práve Starcraft 2 sa roky považuje za dobrý test komplexnosti myslenia. A keď už sme pritom, čo všetko môže byť inak. Zdá sa, že chemický koktail potrebný na vznik života na Zemi vôbec nemusel pochádzať zo Zeme. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme do vesmírnu a na vznik života, odpovieme, či za vznik alzheimera náhodou nemôže baktéria a vyberieme sa za pokrokmi vo svete umelej inteligencie. Krátke správy z vedy Astronómovia zverejnili dosiaľ najostrejší záber vesmírneho snehuliaka, dvojtelesa Ultima Thule. Snímka vznikla zo vzdialenosti 6500 kilometrov, keď na nový rok okolo objektu letela sonda New Horizons. Neandertálci možno lovili na väčšiu vzdialenosť. Výskum teraz ukazuje, že boli schopní presne trafiť svoju korisť oštepom na vzdialenosť až do zhruba dvadsať metrov. Aby vedci svoju hypotézu overili, experimentovali s dnešnými atlétmi - oštepármi. Pitie alkoholu môže spôsobovať zmeny v našej DNA.A to dokonca také zmeny, ktoré vedú ešte k väčšej náchylnosti či žiadzi piť alkoholické nápoje. To môže podľa výskumníkov vysvetľovať, prečo je alkoholizmus takou silnou závislosťou. Bábätká, ktoré doma počujú dva rôzne jazyky, sú na tom lepšies pozornosťou. Dokonca sa ukazuje, že deti vyrastajúce v bilingválnych domácnostiach majú výhody, ktoré sa začnú prejavovať už v šiestich mesiacoch.

Privítajte nových pánov, umelá inteligencia znovu prekonala človeka

Nový podcast Zoom bude špeciálny. Zvyčajne vám totiž rozprávame o nových objavoch: to však teraz robiť nebudem.Namiesto toho sa obzrieme do minulosti a trochu zahľadíme aj do budúcnosti. Zhrnieme si, aké sú podľa nás najväčšie vedecké objavy uplynulého desaťročia aj čo nás čaká v roku 2020.Tento týždeň sa pozrieme na najväčšie vedecké objavy predchádzajúcich rokov a skúsime predvídať, čo nás bude v novom roku čakať.Krátke správy z vedyBlízka hviezda Betelgeuze sa správa zvláštne. Jasnosť telesa rýchlo zoslabuje, čo pravdepodobne znamená, že hviezdu vzdialenú asi 700 svetelných rokov od Zeme čaká explózia. Vedci ale odhadujú, že sa tak stane až o státisíce rokov.Slávna socha Michelangelovho Dávida zrejme ukrývala medicínsky objav. Umelec do nej totiž vytesal takzvanú hrdlovú žilu, ale túto žilu a celý obehový systém opísali predchodcovia dnešných vedcov až v roku 1628. Michelangelo Dávida odhalil v roku 1504.Simulácie naznačujú, že vďaka globálnemu otepľovaniu hrozia v Himalájach povodne. Pretiecť by mohli až tisíce jazier, ktoré nezvládnu nápor vody roztápajúceho sa ľadu.Baktérie dokážu oklamať bunkovú smrť. Tento obranný mechanizmus používa imunitný systém na obranu, nový výskum však ukázal, ako ho niektoré baktérie dokážu potlačiť.

Nový podcast Zoom bude špeciálny. Zvyčajne vám totiž rozprávame o nových objavoch: to však teraz robiť nebudem. Namiesto toho sa obzrieme do minulosti a trochu zahľadíme aj do budúcnosti. Zhrnieme si, aké sú podľa nás najväčšie vedecké objavy uplynulého desaťročia aj čo nás čaká v roku 2020. Tento týždeň sa pozrieme na najväčšie vedecké objavy predchádzajúcich rokov a skúsime predvídať, čo nás bude v novom roku čakať. Krátke správy z vedy Blízka hviezda Betelgeuze sa správa zvláštne. Jasnosť telesa rýchlo zoslabuje, čo pravdepodobne znamená, že hviezdu vzdialenú asi 700 svetelných rokov od Zeme čaká explózia. Vedci ale odhadujú, že sa tak stane až o státisíce rokov. Slávna socha Michelangelovho Dávida zrejme ukrývala medicínsky objav. Umelec do nej totiž vytesal takzvanú hrdlovú žilu, ale túto žilu a celý obehový systém opísali predchodcovia dnešných vedcov až v roku 1628. Michelangelo Dávida odhalil v roku 1504. Simulácie naznačujú, že vďaka globálnemu otepľovaniu hrozia v Himalájach povodne. Pretiecť by mohli až tisíce jazier, ktoré nezvládnu nápor vody roztápajúceho sa ľadu. Baktérie dokážu oklamať bunkovú smrť. Tento obranný mechanizmus používa imunitný systém na obranu, nový výskum však ukázal, ako ho niektoré baktérie dokážu potlačiť.

Aký bol najväčší vedecký objav posledného desaťročia

Ten čas plynie nejako rýchlejšie. A čím sme starší... no... je to neustále horšie. Tiež mávate ten pocit?Nuž, nie je to len pocit, dokonca to je fakt a to asi aj fakt vedecký. Dôvodom je spôsob, akým funguje náš mozog a čo s ním robí naše starnutie.Ale aby sme nezostali len takí ľudskí prízemní: zdá sa, že nám pomaly štartujú druhé mesačné vesmírne preteky. NASA totiž dostala novú úlohu: poslať astronauta na Mesiac - a to už do roku 2024.Tento týždeň budem v Zoome rozprávať o plynutí času, kozmických misiách na našu prirodzenú družicu aj o mužskej antikoncepcii.Krátke správy z vedyArcheológovia našli doteraz najväčšiu fosíliu tyranosaura rexa. Volajú ho Scotty, dinosaurus má necelých deväť ton, od špičky nosa až po chvost meral trinásť metrov a žil pred 66 miliónmi rokov na území Saskatchewanu, jednej z provincií Kanady.Baktérie dokážu putovať na vzdialenosť tisícov kilometrov. Naznačuje to nový výskum, ktorý sa pozeral na spôsoby šírenia mikróbov, a najmä na stopy DNA, ktoré im poslúžili ako akési odtlačky prstov.Jupiter vznikol pravdepodobne oveľa ďalej od nášho Slnka,ako sa nachádza dnes. Počítačové simulácie ukazujú, že plynný obor pôvodne vznikol až štyrikrát ďalej od hviezdy, ako je jeho dnešné poloha.Fyzici potvrdili, že hmota a antihmota sa rozpadajú odlišne, tentokrát je kľúčom takzvaný pôvabný kvark. Podobné experimenty sú dôležité, pretože dnes poriadne nerozumieme, prečo vôbec jestvuje hmotný vesmír. A ako by mohla vyzerať nová fyzika.Vedci narazili na viac ako štyri stovky génov, ktoré môžu súvisieť s vývojom schizofrénie. Pri analýze dát od viac než stotisíc pacientov im pomohlo strojové učenie sa, keď pomocou počítačov vedci sledovali trinásť oblastí mozgu.

Ten čas plynie nejako rýchlejšie. A čím sme starší... no... je to neustále horšie. Tiež mávate ten pocit? Nuž, nie je to len pocit, dokonca to je fakt a to asi aj fakt vedecký. Dôvodom je spôsob, akým funguje náš mozog a čo s ním robí naše starnutie. Ale aby sme nezostali len takí ľudskí prízemní: zdá sa, že nám pomaly štartujú druhé mesačné vesmírne preteky. NASA totiž dostala novú úlohu: poslať astronauta na Mesiac - a to už do roku 2024. Tento týždeň budem v Zoome rozprávať o plynutí času, kozmických misiách na našu prirodzenú družicu aj o mužskej antikoncepcii. Krátke správy z vedy Archeológovia našli doteraz najväčšiu fosíliu tyranosaura rexa. Volajú ho Scotty, dinosaurus má necelých deväť ton, od špičky nosa až po chvost meral trinásť metrov a žil pred 66 miliónmi rokov na území Saskatchewanu, jednej z provincií Kanady. Baktérie dokážu putovať na vzdialenosť tisícov kilometrov. Naznačuje to nový výskum, ktorý sa pozeral na spôsoby šírenia mikróbov, a najmä na stopy DNA, ktoré im poslúžili ako akési odtlačky prstov. Jupiter vznikol pravdepodobne oveľa ďalej od nášho Slnka,ako sa nachádza dnes. Počítačové simulácie ukazujú, že plynný obor pôvodne vznikol až štyrikrát ďalej od hviezdy, ako je jeho dnešné poloha. Fyzici potvrdili, že hmota a antihmota sa rozpadajú odlišne, tentokrát je kľúčom takzvaný pôvabný kvark. Podobné experimenty sú dôležité, pretože dnes poriadne nerozumieme, prečo vôbec jestvuje hmotný vesmír. A ako by mohla vyzerať nová fyzika. Vedci narazili na viac ako štyri stovky génov, ktoré môžu súvisieť s vývojom schizofrénie. Pri analýze dát od viac než stotisíc pacientov im pomohlo strojové učenie sa, keď pomocou počítačov vedci sledovali trinásť oblastí mozgu.

Odhalili mechanizmus, prečo starším rýchlejšie plynie čas

Predstavte si to ako ohromnú sieť. Ako akúsi kostru, ktorá drží vesmír pohromade. Vesmírnu pavučinu, čo určuje, kde sa budú nachádzať zhluky hmoty – a teda všetky tie galaxie, hmloviny, hviezdy, planéty aj mesiace.Vedci teraz vôbec po prvý raz takúto kozmickú pavučinu uvideli, presnejšie, videli, ako dve takéto vlákna spájajú galaxie.Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme do kozmu na štruktúry, okolo ktorých vzniká všetko, čo vo vesmíre pozorujeme, ukážeme si, ako vtákom implantovali nové spomienky a vysvetlíme si, ako a prečo je zubná sklovina najodolnejšou časťou našich tiel.Krátke správy z vedyV Peru miznú ľadovce. Vedci hovoria, že alarmujúca je rýchlosť, akou ustupujú tropické ľadovce v peruánskych Andách. Medzi rokmi 2000 až 2016 sa zmenšili až o 30 percent.Saturn predbehol Jupiter, planéta má po novom už najviac mesiacov. Vďaka objavu dvadsiatky nových telies stúpol celkový počet nám známych mesiacov Saturnu na 82. Pri Jupiteri poznáme 79 mesiacov.Extrémne solárne búrky môžu byť častejšie, než sme sa domnievali. Jedna taká nasmerovala plazmu v roku 1859 smerom k Zemi, výsledkom bol rozsiahly výpadok telegrafickej siete. Nový výskum hovorí, že takéto udalosti nie sú také neobvyklé, ako sme dúfali a môžu sa odohrávať každých niekoľko desaťročí .V dnešnom svete by to však bola katastrofa.V tropickom pralese objavili výskumníci nové antibiotiká. Produkuje ich pôdna baktéria v mexickom tropickom pralese a pomáhajú miestnym rastlinám, pôsobia ako akési probiotiká. Antibiotikum bráni, aby sa škodlivé mikróby dostali ku koreňom. Objav by mohol pomôcť poľnohospodárom.

Predstavte si to ako ohromnú sieť. Ako akúsi kostru, ktorá drží vesmír pohromade. Vesmírnu pavučinu, čo určuje, kde sa budú nachádzať zhluky hmoty – a teda všetky tie galaxie, hmloviny, hviezdy, planéty aj mesiace. Vedci teraz vôbec po prvý raz takúto kozmickú pavučinu uvideli, presnejšie, videli, ako dve takéto vlákna spájajú galaxie. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme do kozmu na štruktúry, okolo ktorých vzniká všetko, čo vo vesmíre pozorujeme, ukážeme si, ako vtákom implantovali nové spomienky a vysvetlíme si, ako a prečo je zubná sklovina najodolnejšou časťou našich tiel. Krátke správy z vedy V Peru miznú ľadovce. Vedci hovoria, že alarmujúca je rýchlosť, akou ustupujú tropické ľadovce v peruánskych Andách. Medzi rokmi 2000 až 2016 sa zmenšili až o 30 percent. Saturn predbehol Jupiter, planéta má po novom už najviac mesiacov. Vďaka objavu dvadsiatky nových telies stúpol celkový počet nám známych mesiacov Saturnu na 82. Pri Jupiteri poznáme 79 mesiacov. Extrémne solárne búrky môžu byť častejšie, než sme sa domnievali. Jedna taká nasmerovala plazmu v roku 1859 smerom k Zemi, výsledkom bol rozsiahly výpadok telegrafickej siete. Nový výskum hovorí, že takéto udalosti nie sú také neobvyklé, ako sme dúfali a môžu sa odohrávať každých niekoľko desaťročí .V dnešnom svete by to však bola katastrofa. V tropickom pralese objavili výskumníci nové antibiotiká. Produkuje ich pôdna baktéria v mexickom tropickom pralese a pomáhajú miestnym rastlinám, pôsobia ako akési probiotiká. Antibiotikum bráni, aby sa škodlivé mikróby dostali ku koreňom. Objav by mohol pomôcť poľnohospodárom.

Zoom: Vedci videli, čo drží vesmír pohromade

Na Zemi môžete dýchať vzduch vďaka tomu, že takmer pätinu atmosféry tvorí kyslík. V riedkej atmosfére Marsu by ste kyslíka nenašli ani len percento. Preto ľudia nikdy na Marse nehľadali takýto život.No ukazuje sa, že aj na červenej planéte by mohli byť miesta bohaté na kyslík. Prežil by v nich dokonca aj primitívny mnohobunkovec ako hubka, naznačujú výsledky novej štúdie z vedeckého časopisu Nature Geosciences.Nájsť vodu na Marse je jedna z priorít vesmírneho prieskumu. Vo vode totiž môžeme nájsť aj primitívny život. Prvé priame dôkazy o tekutej vode na červenej planéte objavili v júli 2018 a jazero sa má ukrývať pod hrubou vrstvou ľadu.--Ďalšie správy z vedyHlboko v Čiernom mori našli 2400 rokov starý nedotknutý vrak gréckej lode. Medzinárodný tím archeológov našiel doteraz najstarší antický vrak, ktorý sme dosiaľ poznali len z umeleckých vyobrazení. Plavidlo sa potopilo okolo roku 400 pred naším letopočtom.Len druhý raz sa vedcom podarilo zachytiť zvláštne morské zviera. Volajú ho bezhlavé kuracie monštrum. V skutočnosti to je holotúria, inak aj morská uhorka druhu enypniastes eximia. Nezvyčajné zviera teraz pozorovali austrálski vedci v Južnom oceáne pri východnej Antarktíde.Pribúdajú dôkazy, že vírus herpesu môže spôsobovať Alzheimera. Pre herpes vírusy je pritom typické, že v tele dokážu takpovediac spať. Človek ich v sebe nosí bez toho, aby na seba upozornili. Po istom čase, napríklad pri oslabenej imunite, sa dokážu prebudiť a znova sa začnú množiť. A práve vtedy môžu vírusy urýchľovať tvorbu bielkovín súvisiacich s Alzheimerom a v konečnom dôsledku viesť k zlyhaniu neurónov v mozgu.

Na Zemi môžete dýchať vzduch vďaka tomu, že takmer pätinu atmosféry tvorí kyslík. V riedkej atmosfére Marsu by ste kyslíka nenašli ani len percento. Preto ľudia nikdy na Marse nehľadali takýto život. No ukazuje sa, že aj na červenej planéte by mohli byť miesta bohaté na kyslík. Prežil by v nich dokonca aj primitívny mnohobunkovec ako hubka, naznačujú výsledky novej štúdie z vedeckého časopisu Nature Geosciences. Nájsť vodu na Marse je jedna z priorít vesmírneho prieskumu. Vo vode totiž môžeme nájsť aj primitívny život. Prvé priame dôkazy o tekutej vode na červenej planéte objavili v júli 2018 a jazero sa má ukrývať pod hrubou vrstvou ľadu. -- Ďalšie správy z vedy Hlboko v Čiernom mori našli 2400 rokov starý nedotknutý vrak gréckej lode. Medzinárodný tím archeológov našiel doteraz najstarší antický vrak, ktorý sme dosiaľ poznali len z umeleckých vyobrazení. Plavidlo sa potopilo okolo roku 400 pred naším letopočtom. Len druhý raz sa vedcom podarilo zachytiť zvláštne morské zviera. Volajú ho bezhlavé kuracie monštrum. V skutočnosti to je holotúria, inak aj morská uhorka druhu enypniastes eximia. Nezvyčajné zviera teraz pozorovali austrálski vedci v Južnom oceáne pri východnej Antarktíde. Pribúdajú dôkazy, že vírus herpesu môže spôsobovať Alzheimera. Pre herpes vírusy je pritom typické, že v tele dokážu takpovediac spať. Človek ich v sebe nosí bez toho, aby na seba upozornili. Po istom čase, napríklad pri oslabenej imunite, sa dokážu prebudiť a znova sa začnú množiť. A práve vtedy môžu vírusy urýchľovať tvorbu bielkovín súvisiacich s Alzheimerom a v konečnom dôsledku viesť k zlyhaniu neurónov v mozgu.

Na Marse môže byť život, ktorý dýcha (Piatok, 2. 11.)

Kávu by sme mali neznášať. Napriek tomu jestvujú milióny či stovky miliónov ľudí po celom svete, ktorí ju milujú.Lenže, káva je predsa horká a horká chuť pre naše telá znamená signál, že čosi obsahuje jed. Tak prečo ju vôbec pijeme?A ako sa počas dňa mení náš metabolizmus a kedy by sme mali jesť, ak chceme spaľovať najviac kalórií.V podcaste Zoom sa budeme rozprávať o káve a kofeíne, o vplyve stravy aj našich vnútorných hodín na náš metabolizmus aj o tom, ako vznikajú nám v hlave prvé dojmy o cudzích ľuďoch.

Kávu by sme mali neznášať. Napriek tomu jestvujú milióny či stovky miliónov ľudí po celom svete, ktorí ju milujú. Lenže, káva je predsa horká a horká chuť pre naše telá znamená signál, že čosi obsahuje jed. Tak prečo ju vôbec pijeme? A ako sa počas dňa mení náš metabolizmus a kedy by sme mali jesť, ak chceme spaľovať najviac kalórií. V podcaste Zoom sa budeme rozprávať o káve a kofeíne, o vplyve stravy aj našich vnútorných hodín na náš metabolizmus aj o tom, ako vznikajú nám v hlave prvé dojmy o cudzích ľuďoch.

Kávu by sme mali nenávidieť. Prečo ju teda pijeme

Pozrite sa do zrkadla. Poriadne sa zadívajte, zahľaďte sa na seba a... čo tam vlastne vidíte?Alebo ešte lepšie, koho presne tam vidíte? Kedysi sme si totiž mysleli, že toto sme my, moderní ľudia... a tí nepodarení neandertálci boli len nejaká slepá vetva.Lenže, to nie je pravda. Neandertálci sú naši predkovia, rovnako ako denisovania. A zdá sa, že to nie sú všetci, naše gény ukrývajú tajomstvo: ešte jedného neznámeho predka, o ktorom prakticky nič nevieme.Vieme však, že ľudia majú spoločné ešte čosi iné: nejaké základné mravné zásady. Vedci teraz ukázali, ktoré sú to.Tento týždeň sa v Zoome vyberieme za genetikou a komplikovanými dejinami človeka, pozrieme sa na spoločnú morálku ľudstva a zistíme, ako lepšie spávať.Ďalšie správy z vedyPsy nie sú len tie príjemné tvory, ktoré sprevádzajú človekapo desaťtisíce rokov. Zdá sa, že sú aj jedným z najväčších ohrození života v divočine. Nový výskum naznačuje, že psy prispeli alebo priamo spôsobili vymieranie množstva druhov a predpokladá sa, že dnes ohrozujú po celom svete dve stovky ďalších.Zdá sa, že naša planéta má nový problém.Oceány totiž ukrývajú ohromné zásoby uväzneného uhlíku vo forme rôznych plynov, ktoré sa môžu vďaka klimatickej zmene a postupnému zohrievaniu morí uvoľniť. Čo spôsobí extrémnejší skleníkový efekt a ďalšie otepľovanie.Násilné videohry nerobia tínedžerov agresívnejšími. Nový výskum takmer tisícky mladých a ich rodičov ukázal, že ani tínedžeri ani ich rodičia si nevšimli zmeny správania: teda žiaden nárast agresivity ani antisociálneho chovania.Na Marse môže stále prebiehať sopečná činnosť. Nová štúdia pripúšťa možnosť, že vulkanizmus sa na červenej planéte stále odohráva, akurát sa tak deje pod povrchom, pravdepodobne pod pólmi tejto planéty.

Pozrite sa do zrkadla. Poriadne sa zadívajte, zahľaďte sa na seba a... čo tam vlastne vidíte? Alebo ešte lepšie, koho presne tam vidíte? Kedysi sme si totiž mysleli, že toto sme my, moderní ľudia... a tí nepodarení neandertálci boli len nejaká slepá vetva. Lenže, to nie je pravda. Neandertálci sú naši predkovia, rovnako ako denisovania. A zdá sa, že to nie sú všetci, naše gény ukrývajú tajomstvo: ešte jedného neznámeho predka, o ktorom prakticky nič nevieme. Vieme však, že ľudia majú spoločné ešte čosi iné: nejaké základné mravné zásady. Vedci teraz ukázali, ktoré sú to. Tento týždeň sa v Zoome vyberieme za genetikou a komplikovanými dejinami človeka, pozrieme sa na spoločnú morálku ľudstva a zistíme, ako lepšie spávať. Ďalšie správy z vedy Psy nie sú len tie príjemné tvory, ktoré sprevádzajú človekapo desaťtisíce rokov. Zdá sa, že sú aj jedným z najväčších ohrození života v divočine. Nový výskum naznačuje, že psy prispeli alebo priamo spôsobili vymieranie množstva druhov a predpokladá sa, že dnes ohrozujú po celom svete dve stovky ďalších. Zdá sa, že naša planéta má nový problém.Oceány totiž ukrývajú ohromné zásoby uväzneného uhlíku vo forme rôznych plynov, ktoré sa môžu vďaka klimatickej zmene a postupnému zohrievaniu morí uvoľniť. Čo spôsobí extrémnejší skleníkový efekt a ďalšie otepľovanie. Násilné videohry nerobia tínedžerov agresívnejšími. Nový výskum takmer tisícky mladých a ich rodičov ukázal, že ani tínedžeri ani ich rodičia si nevšimli zmeny správania: teda žiaden nárast agresivity ani antisociálneho chovania. Na Marse môže stále prebiehať sopečná činnosť. Nová štúdia pripúšťa možnosť, že vulkanizmus sa na červenej planéte stále odohráva, akurát sa tak deje pod povrchom, pravdepodobne pod pólmi tejto planéty.

V našej DNA objavili stopy po neznámom pračloveku

Spíte dosť a dobre? Že nie, nuž ani ja nie, ale mali by sme. Spánok je totiž potrebný, aj keď stále poriadne nerozumieme, prečo vlastne existuje.No malý kúsok z odpovede teraz našli vedci: počas spánku totiž v našich mozgoch funguje akási upratovacia čata, vďaka ktorej môžu správne pracovať imunitné bunky.Tento týždeň sa v podcaste Zoom ponoríme do sveta biológie: pozrieme sa na nový vírus, ktorý by vlastne ani nemal existovať, ako nás desaťročia klamú výrobcovia cigariet i čo sa deje v našich mozgoch počas spánku.Krátke správy z vedySkríning embryí, aby sme tak určili budúcu inteligenciu jednotlivca, je nezmyslom. Aspoň v súčasnosti, skríning v prípade podobných komplexných vlastnosti zatiaľ nedokáže dať žiaden zmysluplný odhad, upozorňuje nový výskum.Nový robot NASA bude na Mesiaci hľadať vodu. Na južnom póle našej prirodzenej družice by misia mala pristáť v decembri 2022. NASA sa totiž pilotovanou misiou na Mesiac v roku 2024 snaží preskúmať možné zdroje vody, ktorá by sa dala využiť trebárs na výrobu raketového paliva.V ústach žralokov objavili nový druh kôrovca, ktorý pripomína krevety. Tieto tvory sa usadzujú v tlame žraloka veľrybieho, ich telá majú zhruba 5 milimetrov a v tomto prostredí sú dobre chránené pred predátormi.Delfíny žijúce v povodí rieky Amazonka ohrozuje ortuť. Dôvodom znečistenia ich prirodzeného prostredia je podľa ochranárov nelegálne hľadanie a získavanie zlata. Kontaminovaných bolo všetkých 46 delfínov, ktoré vedci skúmali.

Spíte dosť a dobre? Že nie, nuž ani ja nie, ale mali by sme. Spánok je totiž potrebný, aj keď stále poriadne nerozumieme, prečo vlastne existuje. No malý kúsok z odpovede teraz našli vedci: počas spánku totiž v našich mozgoch funguje akási upratovacia čata, vďaka ktorej môžu správne pracovať imunitné bunky. Tento týždeň sa v podcaste Zoom ponoríme do sveta biológie: pozrieme sa na nový vírus, ktorý by vlastne ani nemal existovať, ako nás desaťročia klamú výrobcovia cigariet i čo sa deje v našich mozgoch počas spánku. Krátke správy z vedy Skríning embryí, aby sme tak určili budúcu inteligenciu jednotlivca, je nezmyslom. Aspoň v súčasnosti, skríning v prípade podobných komplexných vlastnosti zatiaľ nedokáže dať žiaden zmysluplný odhad, upozorňuje nový výskum. Nový robot NASA bude na Mesiaci hľadať vodu. Na južnom póle našej prirodzenej družice by misia mala pristáť v decembri 2022. NASA sa totiž pilotovanou misiou na Mesiac v roku 2024 snaží preskúmať možné zdroje vody, ktorá by sa dala využiť trebárs na výrobu raketového paliva. V ústach žralokov objavili nový druh kôrovca, ktorý pripomína krevety. Tieto tvory sa usadzujú v tlame žraloka veľrybieho, ich telá majú zhruba 5 milimetrov a v tomto prostredí sú dobre chránené pred predátormi. Delfíny žijúce v povodí rieky Amazonka ohrozuje ortuť. Dôvodom znečistenia ich prirodzeného prostredia je podľa ochranárov nelegálne hľadanie a získavanie zlata. Kontaminovaných bolo všetkých 46 delfínov, ktoré vedci skúmali.

Zoom: Objavili vírus, ktorý by nemal existovať

Naša budúcnosť vôbec nevyzerá dobre. Nechceme vás nejako zvlášť strašiť, no asi ste už počuli, že sme prestali hovoriť o klimatickej zmene a hovoríme o klimatickej kríze.Vedci vydávajú správy a varovania, že sa nám teda ani náhodou nedarí dodržiavať medzinárodné klimatické záväzky a smerujeme ku svetu, ktorú sa otepľuje viac. A najhoršie dôsledky neponesieme my, ale dnešné deti.Tento týždeň si v podcaste Zoom povieme, do akého sveta vyrastajú naši najmenší, aká je korelácia medzi našim zdravím a vlastnením psa i budeme sa – znovu – čudovať nad umelou inteligenciou. Tento raz totiž dokázala predpovedať riziko smrti pacientov lepšie ako lekári... a nikto netuší, ako.Krátke správy z vedyRok 2019 nebol pre amazonský prales normálnym. Dáta ukazujú, že rozsah odlesňovania a množstvo požiarov sa vymykajú dlhodobému priemeru: jednoducho, situácia sa v Amazónii zhoršila.Arktída by mohla byť už v polovici tohto storočia v niektorých obdobiach roka úplne bez ľadu. Modely hovoria, že pri súčasnom otepľovaní by sa tak mohlo stať už v roku 2044, najpesimistickejšie odhady naznačujú Arktídu bez ľadu už v roku 2026.Niektorí fyzici naznačujú, že nič ako objektívna realita neexistuje. Ak teda hovoríme o kvantovom svete. Nový výskum ukázal, že v kvantovom mikrosvete mala dvojica pozorovateľov vlastné fakty. Skrátka, fakty boli pre nich subjektívne.Proti ebole existuje prvé schválené očkovanie a Svetová zdravotnícka organizácia už hovorí o historickej chvíli. Prvú vakcínu trvalo vyvinúť dvadsať rokov a už ju otestovali a funguje. Výskumníci chcú teraz vytvoriť očkovanie, ktoré bude ešte trvácnejšie a poskytne ochranu proti viacerým kmeňom eboly.

Naša budúcnosť vôbec nevyzerá dobre. Nechceme vás nejako zvlášť strašiť, no asi ste už počuli, že sme prestali hovoriť o klimatickej zmene a hovoríme o klimatickej kríze. Vedci vydávajú správy a varovania, že sa nám teda ani náhodou nedarí dodržiavať medzinárodné klimatické záväzky a smerujeme ku svetu, ktorú sa otepľuje viac. A najhoršie dôsledky neponesieme my, ale dnešné deti. Tento týždeň si v podcaste Zoom povieme, do akého sveta vyrastajú naši najmenší, aká je korelácia medzi našim zdravím a vlastnením psa i budeme sa – znovu – čudovať nad umelou inteligenciou. Tento raz totiž dokázala predpovedať riziko smrti pacientov lepšie ako lekári... a nikto netuší, ako. Krátke správy z vedy Rok 2019 nebol pre amazonský prales normálnym. Dáta ukazujú, že rozsah odlesňovania a množstvo požiarov sa vymykajú dlhodobému priemeru: jednoducho, situácia sa v Amazónii zhoršila. Arktída by mohla byť už v polovici tohto storočia v niektorých obdobiach roka úplne bez ľadu. Modely hovoria, že pri súčasnom otepľovaní by sa tak mohlo stať už v roku 2044, najpesimistickejšie odhady naznačujú Arktídu bez ľadu už v roku 2026. Niektorí fyzici naznačujú, že nič ako objektívna realita neexistuje. Ak teda hovoríme o kvantovom svete. Nový výskum ukázal, že v kvantovom mikrosvete mala dvojica pozorovateľov vlastné fakty. Skrátka, fakty boli pre nich subjektívne. Proti ebole existuje prvé schválené očkovanie a Svetová zdravotnícka organizácia už hovorí o historickej chvíli. Prvú vakcínu trvalo vyvinúť dvadsať rokov a už ju otestovali a funguje. Výskumníci chcú teraz vytvoriť očkovanie, ktoré bude ešte trvácnejšie a poskytne ochranu proti viacerým kmeňom eboly.

Zoom: Umelá inteligencia predpovedala smrť lepšie ako lekári

Tiež milujete spoločenské hry? Také tie stolové, kde sa občas pohádate, občas nie... no takmer vždy je to kopa zábavy?Nuž, máme pre vás dobrú správu, ony nielen zabavia. Ony dokonca pomáhajú našim mozgom. Zdá sa totiž, že priamo aj nepriamo udržujú starnúci mozog v dobrej kondícii.Tento týždeň si v podcaste Zoom povieme o výhodách hrania stolových hier, pozrieme sa na nový slovenský materiálový výskum, ktorý by mohol pomáhať pri budúcej liečbe aj sa vyberiem do sveta časových kryštálov.Krátke správy z vedyV našej galaxii našli čiernu dieru, ktorá by vôbec nemala byť možná. Je totiž príliš hmotná. Objekt si astronómovia všimli vďaka jej hviezdnemu susedovi, ktorý čiernu dieru obieha. Mala by byť 68-krát hmotnejšia ako naše Slnko.Vedci naznačujú, že možno vyriešili záhadu zosuvov pôdy na Marse, ktoré akoby popierali zákony fyziky. Problémom je totiž prinízke trenie, teraz ale hypotéza hovorí, že príčinou nemusí byť ľadový povrch, ale skrytá, nestabilná vrstva ľahších skál, ktorá vytvára akési víry, ktoré napomáhajú vzniku marsovských obrovských rýchlych zosuvov pôdy.Sme na pokraji hromadného vymierania druhov, tvrdí aj Slovenská akadémia vied. Ľudstvo momentálne vyprodukuje v priebehu roka také množstvo emisií, aké by planéta Zem bez ľudskej činnosti vyprodukovala za desať rokov. Problémom je aj okysľovanie morí, stav ovzdušia, pitnej vody, ničenie pôdy, takže nasleduje ústup rozmanitosti druhov.NASA napokon našla indickú sondu, ktorá sa pokúsila o pristátie na Mesiaci, no o povrch našej prirodzenej družice sa rozbila. Pomohol im pritom amatérsky nadšenec. Lander Vikram misie Čandraján-2 sa rozbil na povrchu 6. septembra tohto roku.

Tiež milujete spoločenské hry? Také tie stolové, kde sa občas pohádate, občas nie... no takmer vždy je to kopa zábavy? Nuž, máme pre vás dobrú správu, ony nielen zabavia. Ony dokonca pomáhajú našim mozgom. Zdá sa totiž, že priamo aj nepriamo udržujú starnúci mozog v dobrej kondícii. Tento týždeň si v podcaste Zoom povieme o výhodách hrania stolových hier, pozrieme sa na nový slovenský materiálový výskum, ktorý by mohol pomáhať pri budúcej liečbe aj sa vyberiem do sveta časových kryštálov. Krátke správy z vedy V našej galaxii našli čiernu dieru, ktorá by vôbec nemala byť možná. Je totiž príliš hmotná. Objekt si astronómovia všimli vďaka jej hviezdnemu susedovi, ktorý čiernu dieru obieha. Mala by byť 68-krát hmotnejšia ako naše Slnko. Vedci naznačujú, že možno vyriešili záhadu zosuvov pôdy na Marse, ktoré akoby popierali zákony fyziky. Problémom je totiž prinízke trenie, teraz ale hypotéza hovorí, že príčinou nemusí byť ľadový povrch, ale skrytá, nestabilná vrstva ľahších skál, ktorá vytvára akési víry, ktoré napomáhajú vzniku marsovských obrovských rýchlych zosuvov pôdy. Sme na pokraji hromadného vymierania druhov, tvrdí aj Slovenská akadémia vied. Ľudstvo momentálne vyprodukuje v priebehu roka také množstvo emisií, aké by planéta Zem bez ľudskej činnosti vyprodukovala za desať rokov. Problémom je aj okysľovanie morí, stav ovzdušia, pitnej vody, ničenie pôdy, takže nasleduje ústup rozmanitosti druhov. NASA napokon našla indickú sondu, ktorá sa pokúsila o pristátie na Mesiaci, no o povrch našej prirodzenej družice sa rozbila. Pomohol im pritom amatérsky nadšenec. Lander Vikram misie Čandraján-2 sa rozbil na povrchu 6. septembra tohto roku.

Zoom: Vedci vytvorili časový kryštál, ktorý funguje

Je to stratený svet. Ukrýva sa v nehostinnej Antarktíde, asi pod kilometrovou vrstvou ľadu a... nuž, ešte donedávna sme vôbec netušili, ako vlastne vyzerá.Nedávno sa vedci konečne prevŕtali do podľadovcového jazera Mercer a teraz povedali, čo tam vlastne našli.Čo sme ale ešte stále nenašli, je Deviata planéta kdesi za Neptúnom. Totižto, telesá v diaľavách našej slnečnej sústavy sa správajú zvláštne – akoby ich dráhy ovplyvňovalo čosi veľké. Niektorí astronómovia ale naznačujú, že to môže byť celé inak.V Zoome sa tento týždeň sa vyberieme do chladnej Antarktídy, pozrieme sa na našu slnečnú sústavu ďaleko za poslednou planétou a spomenieme aj Svetovú zdravotnícku organizáciu, ktorá tento rok zaradila odpor voči očkovaniu medzi najvážnejšie hrozby pre zdravie ľudí.Krátke správy z vedyRoztápanie sa grónskeho ľadu je v súčasnosti štyrikrát horšie,ako v roku 2003. Naznačuje to nový výskum a hovorí, že topenie sa ľadu je v oblasti oveľa rýchlejšie, ako si odborníci dosiaľ mysleli.Cítite sa pri počúvaní hudby extrémne príjemne?Nový výskum hovorí, že za to môže dopamín. Vedci skúmali dobrovoľníkov, ktorým liekmi zvyšovali či znižovali hladiny dopamínu a sledovali ich reakciu na hudobné podnety. Ľudia s vyššími hladinami dopamínu prežívali väčšie potešenie z hudby, boli aj ochotnejší si hudbu kúpiť a zaplatiť za ňu viac.Antarktická populácia krilu sa posúva čoraz viac na juh. Dôvodom je otepľovanie sa oceánu, ukazuje nová vedecká štúdia. Kril je pritom základnou zložkou potravinového reťazca, od ktorej závisia tučniaky, veľryby či ryby.Samota prospieva. Presnejšie, občasná samota, nie osamelosť, tá ma negatívne dôsledky nielen na psychiku. Príležitostná samota však podľa vedcov podporuje kreativitu, môže znižovať stres, dokonca dokáže zvýšiť produktivitu.Prenos chorôb funguje aj opačne: ukazuje sa, že ľudské vírusyunikajú do voľnej prírody. Pred dvomi rokmi sa potvrdil prípad, keď šimpanz v Ugande umrel na následky bežnej ľudskej nádchy. Teraz vedci opísali dva ďalšie vírusy, ktoré sa bežne vyskytujú u detí. V jednom prípade nákaza zabila 25 jedincov z asi dvestočlennej skupiny šimpanzov.

Je to stratený svet. Ukrýva sa v nehostinnej Antarktíde, asi pod kilometrovou vrstvou ľadu a... nuž, ešte donedávna sme vôbec netušili, ako vlastne vyzerá. Nedávno sa vedci konečne prevŕtali do podľadovcového jazera Mercer a teraz povedali, čo tam vlastne našli. Čo sme ale ešte stále nenašli, je Deviata planéta kdesi za Neptúnom. Totižto, telesá v diaľavách našej slnečnej sústavy sa správajú zvláštne – akoby ich dráhy ovplyvňovalo čosi veľké. Niektorí astronómovia ale naznačujú, že to môže byť celé inak. V Zoome sa tento týždeň sa vyberieme do chladnej Antarktídy, pozrieme sa na našu slnečnú sústavu ďaleko za poslednou planétou a spomenieme aj Svetovú zdravotnícku organizáciu, ktorá tento rok zaradila odpor voči očkovaniu medzi najvážnejšie hrozby pre zdravie ľudí. Krátke správy z vedy Roztápanie sa grónskeho ľadu je v súčasnosti štyrikrát horšie,ako v roku 2003. Naznačuje to nový výskum a hovorí, že topenie sa ľadu je v oblasti oveľa rýchlejšie, ako si odborníci dosiaľ mysleli. Cítite sa pri počúvaní hudby extrémne príjemne?Nový výskum hovorí, že za to môže dopamín. Vedci skúmali dobrovoľníkov, ktorým liekmi zvyšovali či znižovali hladiny dopamínu a sledovali ich reakciu na hudobné podnety. Ľudia s vyššími hladinami dopamínu prežívali väčšie potešenie z hudby, boli aj ochotnejší si hudbu kúpiť a zaplatiť za ňu viac. Antarktická populácia krilu sa posúva čoraz viac na juh. Dôvodom je otepľovanie sa oceánu, ukazuje nová vedecká štúdia. Kril je pritom základnou zložkou potravinového reťazca, od ktorej závisia tučniaky, veľryby či ryby. Samota prospieva. Presnejšie, občasná samota, nie osamelosť, tá ma negatívne dôsledky nielen na psychiku. Príležitostná samota však podľa vedcov podporuje kreativitu, môže znižovať stres, dokonca dokáže zvýšiť produktivitu. Prenos chorôb funguje aj opačne: ukazuje sa, že ľudské vírusyunikajú do voľnej prírody. Pred dvomi rokmi sa potvrdil prípad, keď šimpanz v Ugande umrel na následky bežnej ľudskej nádchy. Teraz vedci opísali dva ďalšie vírusy, ktoré sa bežne vyskytujú u detí. V jednom prípade nákaza zabila 25 jedincov z asi dvestočlennej skupiny šimpanzov.

Za Neptúnom sa nachádza čosi čudné

Dobre. V prvom rade sa dodnes nevieme poriadne dohodnúť, či sú vírusy vlastne živé, alebo nie.Ale keby aj, tým len zvláštnosti týchto obyvateľov nášho sveta nekončia: teraz dokonca vedci narazili na vírus, ktorý je čudný ešte aj na pomery vírusov. A obsahuje gény, ktoré sú pre nás úplne neznáme.Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme do exotickej ríše vírusov, zistíme, ako by jed primátov mohol byť kľúčom k pochopeniu alergie na mačky a dozvieme sa, ako by mohli zmiznúť svetlušky.Krátke správy z vedyV Česku našli najstaršiu pravekú stavbu z dreva. Drevená studňa pochádza zo 6. tisícročia pred našim letopočtom, je z dubových kmeňov a zachovala sa vďaka, tomu, že bola pod vodou. Vedci objekt teraz reštaurujú.Izraelskí vedci vypestovali palmy zo semien starých dvetisíc rokov. Kôstky so semenami sa našli v rokoch 1963 až 1991 na šiestich archeologických náleziskách: počas vykopávok v jaskyniach a v zrúcaninách palácov a osád. Výskumníci vypestovali šesť rastlín.Nové vesmírne observatórium Cheops poslalo svoje prvé zábery. Astronómovia teraz hovoria, že už prvé snímky sú lepšie, než predpokladali. Cheops, ktorý vyletel do kozmu iba v decembri, by mal pomôcť určovať veľkosť exoplanét, ich hustotu aj zloženie.Šťastný partner vedie k zdravšej budúcnosti. Výskum teraz ukázal, že váš optimizmus prispieva k zdraviu partnera a vedie k nižšiemu riziku Alzheimera, demencie a kognitívnych problémov.

Dobre. V prvom rade sa dodnes nevieme poriadne dohodnúť, či sú vírusy vlastne živé, alebo nie. Ale keby aj, tým len zvláštnosti týchto obyvateľov nášho sveta nekončia: teraz dokonca vedci narazili na vírus, ktorý je čudný ešte aj na pomery vírusov. A obsahuje gény, ktoré sú pre nás úplne neznáme. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme do exotickej ríše vírusov, zistíme, ako by jed primátov mohol byť kľúčom k pochopeniu alergie na mačky a dozvieme sa, ako by mohli zmiznúť svetlušky. Krátke správy z vedy V Česku našli najstaršiu pravekú stavbu z dreva. Drevená studňa pochádza zo 6. tisícročia pred našim letopočtom, je z dubových kmeňov a zachovala sa vďaka, tomu, že bola pod vodou. Vedci objekt teraz reštaurujú. Izraelskí vedci vypestovali palmy zo semien starých dvetisíc rokov. Kôstky so semenami sa našli v rokoch 1963 až 1991 na šiestich archeologických náleziskách: počas vykopávok v jaskyniach a v zrúcaninách palácov a osád. Výskumníci vypestovali šesť rastlín. Nové vesmírne observatórium Cheops poslalo svoje prvé zábery. Astronómovia teraz hovoria, že už prvé snímky sú lepšie, než predpokladali. Cheops, ktorý vyletel do kozmu iba v decembri, by mal pomôcť určovať veľkosť exoplanét, ich hustotu aj zloženie. Šťastný partner vedie k zdravšej budúcnosti. Výskum teraz ukázal, že váš optimizmus prispieva k zdraviu partnera a vedie k nižšiemu riziku Alzheimera, demencie a kognitívnych problémov.

Svetlušky môžu úplne zmiznúť

Počasie bude extrémne. Búrky budú intenzívnejšie, rovnako ako vlny horúčav. Ak chceme opísať budúcnosť našej planéty, bude vyzerať nejako takto. A dôvodom je zmena klímy. A nielen to, v tomto zmenenom svete sa môže zvýšiť výskyt agresívnejších pavúkov, čo naznačuje štúdia vo vedeckom časopise Nature Ecology &amp; Evolution.Pre vedcov bolo celé stáročia záhadou, ako je možné, že si udalosti z dňa pamätáme v správnom poradí. Že vieme, čo sa stalo po čom, tušíme, ako udalosti jedna po druhej nasledovali, vieme, čo, kde a v akom poradí sa odohralo. Nedávno zverejnený výskum v časopise Cell Reports môže celý tento proces objasniť. Pri ukladaní jednotlivých udalostí v správnom poradí je podľa neho dôležitá najmä správna komunikácia medzi dvomi špeciálnymi typmi buniek.Keď sa pichnete ihlou do prsta, najprv pocítite prienik pod kožu. Potom sa dostaví ostrá, nepríjemná bolesť. A nakoniec silná túžba odtiahnuť ruku. Švédski vedci teraz zrejme odhalili spôsob, akým telo reaguje na bolesť. Tvrdia, že pod kožou našli nový orgán, ktorý zohráva dôležitú úlohu pri vnímaní bolesti spôsobenej pichaním, stláčaním či iným fyzickým poškodením. Orgán zatiaľ pozorovali u myší, no podľa výskumníkov je celkom možné, že ho majú aj ľudia. Štúdiu zverejnili vo vedeckom časopise Science.Krátke správy z vedyV Tichom oceáne sa plaví obrovský koberec vulkanickej pemzy. Rozlohu má viac než 150 kilometrov štvorcových, čo si možno predstaviť asi ako 20-tisíc futbalových ihrísk. Pravdepodobne pochádza z podmorského vulkánu v blízkosti ostrovného štátu Tonga, ktorý podľa vybuchol okolo 7. augusta.Vedcom sa podarilo rozmnožiť koraly v laboratórnych podmienkach, a čosi podobné sa biológom podarilo vôbec po prvý raz. Je to skvelá správa, pretože by to mohlo zachrániť budúcnosť koralov, ktoré extrémne trpia pri prebiehajúcej klimatickej zmene. Výskumníci to dokázali vďaka tomu, že zvládli napodobniť prírodné podmienky, vrátane teploty vody, fáz mesiaca či východu a západu slnka.Schopnosť stromov čistiť vzduch je obmedzená. Vedci sa totiž pozreli, ako budú stromy v priebehu tohto storočia schopné viazať oxid uhličitý. Ukázalo sa, že sa môžu presýtiť a skleníkové plyny sa následne začnú hromadiť v ovzduší.Život v meste vedie k vyšším hladinám cholesterolu. Teda v tomto prípade nie u ľudí, vedci to zistili u vrán. Nový výskum naznačuje, že prispôsobenie sa ľudským odpadkom má za následok vyššie hladiny cholesterolu, ak vrany porovnáme s ich príbuznými na vidieku.Schopnosť stromov čistiť vzduch je obmedzená. Vedci sa totiž pozreli, ako budú stromy v priebehu tohto storočia schopné viazať oxid uhličitý. Ukázalo sa, že sa môžu presýtiť a skleníkové plyny sa následne začnú hromadiť v ovzduší.

Počasie bude extrémne. Búrky budú intenzívnejšie, rovnako ako vlny horúčav. Ak chceme opísať budúcnosť našej planéty, bude vyzerať nejako takto. A dôvodom je zmena klímy. A nielen to, v tomto zmenenom svete sa môže zvýšiť výskyt agresívnejších pavúkov, čo naznačuje štúdia vo vedeckom časopise Nature Ecology &amp; Evolution. Pre vedcov bolo celé stáročia záhadou, ako je možné, že si udalosti z dňa pamätáme v správnom poradí. Že vieme, čo sa stalo po čom, tušíme, ako udalosti jedna po druhej nasledovali, vieme, čo, kde a v akom poradí sa odohralo. Nedávno zverejnený výskum v časopise Cell Reports môže celý tento proces objasniť. Pri ukladaní jednotlivých udalostí v správnom poradí je podľa neho dôležitá najmä správna komunikácia medzi dvomi špeciálnymi typmi buniek. Keď sa pichnete ihlou do prsta, najprv pocítite prienik pod kožu. Potom sa dostaví ostrá, nepríjemná bolesť. A nakoniec silná túžba odtiahnuť ruku. Švédski vedci teraz zrejme odhalili spôsob, akým telo reaguje na bolesť. Tvrdia, že pod kožou našli nový orgán, ktorý zohráva dôležitú úlohu pri vnímaní bolesti spôsobenej pichaním, stláčaním či iným fyzickým poškodením. Orgán zatiaľ pozorovali u myší, no podľa výskumníkov je celkom možné, že ho majú aj ľudia. Štúdiu zverejnili vo vedeckom časopise Science. Krátke správy z vedy V Tichom oceáne sa plaví obrovský koberec vulkanickej pemzy. Rozlohu má viac než 150 kilometrov štvorcových, čo si možno predstaviť asi ako 20-tisíc futbalových ihrísk. Pravdepodobne pochádza z podmorského vulkánu v blízkosti ostrovného štátu Tonga, ktorý podľa vybuchol okolo 7. augusta. Vedcom sa podarilo rozmnožiť koraly v laboratórnych podmienkach, a čosi podobné sa biológom podarilo vôbec po prvý raz. Je to skvelá správa, pretože by to mohlo zachrániť budúcnosť koralov, ktoré extrémne trpia pri prebiehajúcej klimatickej zmene. Výskumníci to dokázali vďaka tomu, že zvládli napodobniť prírodné podmienky, vrátane teploty vody, fáz mesiaca či východu a západu slnka. Schopnosť stromov čistiť vzduch je obmedzená. Vedci sa totiž pozreli, ako budú stromy v priebehu tohto storočia schopné viazať oxid uhličitý. Ukázalo sa, že sa môžu presýtiť a skleníkové plyny sa následne začnú hromadiť v ovzduší. Život v meste vedie k vyšším hladinám cholesterolu. Teda v tomto prípade nie u ľudí, vedci to zistili u vrán. Nový výskum naznačuje, že prispôsobenie sa ľudským odpadkom má za následok vyššie hladiny cholesterolu, ak vrany porovnáme s ich príbuznými na vidieku. Schopnosť stromov čistiť vzduch je obmedzená. Vedci sa totiž pozreli, ako budú stromy v priebehu tohto storočia schopné viazať oxid uhličitý. Ukázalo sa, že sa môžu presýtiť a skleníkové plyny sa následne začnú hromadiť v ovzduší.

Zoom: Vedci zrejme objavili nový orgán, môže ísť o bunky bolesti

Keď sa dvaja pozerajú na to isté, nemusia vidieť to isté. Dobre, nie, toto nie je odporúčanie navštíviť vášho očného lekára. Možno to je fundamentálny základ toho, ako funguje náš vesmír... ak sa teda ponoríte do jeho mikroskopických hlbín kvantových fenoménov.Experiment totiž potvrdil dávnu hypotézu, že dvaja pozorovatelia môžu vidieť úplne odlišné veci.Dostatočne objektívny bol však úkaz, ktorý sa odohral v našej atmosfére v polovici minuloročného decembra a dozvedeli sme sa o ňom až teraz. Vybuchla tam totiž relatívne veľká planétka – a vopred sme o nej nevedeli.Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na výbuch veľkého telesa v našej atmosfére, na evolúciu našich čeľustí aj na experiment, ktorý naznačuje, že v kvantovom svete nejestvuje objektívna realita.Krátke správy z vedyĽudia, ktorí po eskalátore kráčajú, sú sebci.Nový výskum sa totiž pozrel na pohyb davu, plynulosť tohto pohybu a množstvo priestoru, ktorý ľudia potrebujú. A ukázal, že ak po eskalátore kráčame, pre celý dav to znamená, že pohyb je celkovo pomalší.Prvýkrát v histórii získala prestížnu cenu pre matematikov žena. Abelovu cenu určenú vynikajúcim matematikom dostala Američanka Karen Uhlenbecková z Texaskej univerzity. Akademici ju ocenili za priekopnícke úspechy v geometrických parciálnych diferenciálnych rovniciach, kalibračných invarianciách a integrovateľných systémoch a za zásadný vplyv jej práce na analýzu, geometriu a matematickú fyziku.Unikátne ramená a predné končatiny cicavcov nie sú nový nápad. Evolučný výdobytok, ktorý umožňuje netopierom lietať, veľrybám plávať, opiciam skákať zo stromu na strom a nám napríklad držať mikrofón pri nahrávaní, sa začal vyvíjať pred 270 miliónmi rokov. Teda ešte pred nástupom dinosaurov.V Argentíne našli kosti najväčšieho vyhynutého medveďa,ktorý žil v Amerike pred zhruba 700-tisíc rokmi. Zviera vo vzpriamenej polohe meralo viac ako štyri metre a dospelý jedinec mal hmotnosť okolo jednej a pol tony.

Keď sa dvaja pozerajú na to isté, nemusia vidieť to isté. Dobre, nie, toto nie je odporúčanie navštíviť vášho očného lekára. Možno to je fundamentálny základ toho, ako funguje náš vesmír... ak sa teda ponoríte do jeho mikroskopických hlbín kvantových fenoménov. Experiment totiž potvrdil dávnu hypotézu, že dvaja pozorovatelia môžu vidieť úplne odlišné veci. Dostatočne objektívny bol však úkaz, ktorý sa odohral v našej atmosfére v polovici minuloročného decembra a dozvedeli sme sa o ňom až teraz. Vybuchla tam totiž relatívne veľká planétka – a vopred sme o nej nevedeli. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na výbuch veľkého telesa v našej atmosfére, na evolúciu našich čeľustí aj na experiment, ktorý naznačuje, že v kvantovom svete nejestvuje objektívna realita. Krátke správy z vedy Ľudia, ktorí po eskalátore kráčajú, sú sebci.Nový výskum sa totiž pozrel na pohyb davu, plynulosť tohto pohybu a množstvo priestoru, ktorý ľudia potrebujú. A ukázal, že ak po eskalátore kráčame, pre celý dav to znamená, že pohyb je celkovo pomalší. Prvýkrát v histórii získala prestížnu cenu pre matematikov žena. Abelovu cenu určenú vynikajúcim matematikom dostala Američanka Karen Uhlenbecková z Texaskej univerzity. Akademici ju ocenili za priekopnícke úspechy v geometrických parciálnych diferenciálnych rovniciach, kalibračných invarianciách a integrovateľných systémoch a za zásadný vplyv jej práce na analýzu, geometriu a matematickú fyziku. Unikátne ramená a predné končatiny cicavcov nie sú nový nápad. Evolučný výdobytok, ktorý umožňuje netopierom lietať, veľrybám plávať, opiciam skákať zo stromu na strom a nám napríklad držať mikrofón pri nahrávaní, sa začal vyvíjať pred 270 miliónmi rokov. Teda ešte pred nástupom dinosaurov. V Argentíne našli kosti najväčšieho vyhynutého medveďa,ktorý žil v Amerike pred zhruba 700-tisíc rokmi. Zviera vo vzpriamenej polohe meralo viac ako štyri metre a dospelý jedinec mal hmotnosť okolo jednej a pol tony.

Objektívna realita neexistuje, naznačuje kvantový experiment

Už máme po sviatkoch a teda neviem ako vy, no pre mňa sa spájajú nielen s príjemnou spoločnosťou, ale aj s rovnako dobrým jedlom. A viete ako to s dobrým jedlom chodí... máva to následky.Vedci ale naznačujú, že majú návod nielen na správne chudnutie, pri ktorom sa nijako zvlášť nemusíme obmedzovať. Ale ešte aj zlepšuje celkový zdravotný stav, znižuje riziko cukrovky a napráva kardiovaskulárny systém. A kľúčom k takémuto zdravému stravovaniu má byť čas.Tento týždeň bude podcast Zoom trochu kratší a vyberieme sa len za dvomi väčšími vedeckými témami: pozrieme sa, ako funguje takzvané časovo obmedzené stravovanie a zistíme, čo robí s mozgami dlhodobý pobyt na osamelých antarktických expedíciách.Krátke správy z vedyAtmosféra vhodná na dýchanie nemusí byť v kozme až taká vzácna, ako sme si dosiaľ mysleli. Keď sa totiž do úvahy vezme aj fosfor a lepšie chápanie fotosyntézy, nový model naznačuje, že pravdepodobnosť svetov s kyslíkom rapídne narastie.Ak chceme zastaviť klimatickú zmenu, nebude stačiť len znížiť emisie skleníkových plynov. Nový výskum hovorí, že sa musíme úplne vzdať fosílnych palív.Veľký hladomor na začiatku 14. storočia v Európe spôsobili záplavy. Nasledovali nedostatok obilia, rast cien, choroby a objavili sa aj prípady kanibalizmu. Prívalové dažde sú pritom jedným z extrémov počasia, ktorých pravdepodobnosť dnes zvyšuje klimatická zmena.Vedcom sa podarilo izolovať protilátky, ktoré zablokovali vtáčiu chrípku. Tá sa prenáša z vtákov na človeka a môže zabíjať. Protilátky izolovali z dvoch pacientov, pripravili ich v laboratóriu a dali pokusným myšiam. Tie ochránili pred nákazou.

Už máme po sviatkoch a teda neviem ako vy, no pre mňa sa spájajú nielen s príjemnou spoločnosťou, ale aj s rovnako dobrým jedlom. A viete ako to s dobrým jedlom chodí... máva to následky. Vedci ale naznačujú, že majú návod nielen na správne chudnutie, pri ktorom sa nijako zvlášť nemusíme obmedzovať. Ale ešte aj zlepšuje celkový zdravotný stav, znižuje riziko cukrovky a napráva kardiovaskulárny systém. A kľúčom k takémuto zdravému stravovaniu má byť čas. Tento týždeň bude podcast Zoom trochu kratší a vyberieme sa len za dvomi väčšími vedeckými témami: pozrieme sa, ako funguje takzvané časovo obmedzené stravovanie a zistíme, čo robí s mozgami dlhodobý pobyt na osamelých antarktických expedíciách. Krátke správy z vedy Atmosféra vhodná na dýchanie nemusí byť v kozme až taká vzácna, ako sme si dosiaľ mysleli. Keď sa totiž do úvahy vezme aj fosfor a lepšie chápanie fotosyntézy, nový model naznačuje, že pravdepodobnosť svetov s kyslíkom rapídne narastie. Ak chceme zastaviť klimatickú zmenu, nebude stačiť len znížiť emisie skleníkových plynov. Nový výskum hovorí, že sa musíme úplne vzdať fosílnych palív. Veľký hladomor na začiatku 14. storočia v Európe spôsobili záplavy. Nasledovali nedostatok obilia, rast cien, choroby a objavili sa aj prípady kanibalizmu. Prívalové dažde sú pritom jedným z extrémov počasia, ktorých pravdepodobnosť dnes zvyšuje klimatická zmena. Vedcom sa podarilo izolovať protilátky, ktoré zablokovali vtáčiu chrípku. Tá sa prenáša z vtákov na človeka a môže zabíjať. Protilátky izolovali z dvoch pacientov, pripravili ich v laboratóriu a dali pokusným myšiam. Tie ochránili pred nákazou.

Vedci ukázali návod na fungujúcu diétu

Káva je potešenie. Dobrá šálka kávy skrátka dokáže človeku zlepšiť deň, alebo teda keď už nie deň, aspoň tú konkrétnu chvíľu. A okolo kávy a jej pitia, to je celá veda. Teraz aj doslova.Vedci totiž prišli s návodom, ako pripraviť ideálnu šálku kávy... a ako ju vedieť zopakovať. A nepýtali sa pri tom baristov, odpoveď im priniesla matematika.Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme za odporúčaniami pre kaviarne, zistíme, že pred šíriacim sa koronavírusom ako prvá varovala umelá inteligencia a tiež sa pozrieme na výbuch sopky Vezuv a čo jeho následky urobili s mozgami miestnych obyvateľov.Krátke správy z vedyHviezda Betelgeuse pokračuje v zoslabovaní, astronómovia teraz začínajú pochybovať, čo sa vlastne deje. Hviezda by mala nakoniec vybuchnúť ako supernova, no odhadovalo sa, že by sa to malo stať až o desaťtisíce rokov. Jej zmeny sa nám preto javia prirýchle.Vedci predpokladajú, že do roku 2100 sa zvýši v moriach množstvo fytoplanktónu. Fytoplanktón je časť planktónu tvorená rastlinami. Nové modely pritom protirečia starším hypotézam, ktoré naznačovali, že otepľujúce sa moria budú pre fytoplanktón nehostinné.Vedci ukázali, že takmer akýkoľvek zdroj pevného uhlíka sa dá zmeniť na grafén: napríklad aj staré pneumatiky od áut či zvyšky jedla. Kľúčom je elektrina, presnejšie krátke pulzy, ktoré dokážu zahriať látku a výsledkom procesu je grafén v podobe, ktorá je vhodná na ďalšie použitie.Nové výskumy ukázali, že na niektorých exotických planétach sú také extrémne podmienky, že dokonca trhajú molekuly v ich atmosférach. Napríklad na horúcom Jupiteri KELT-9b panuje 4300 stupňov a tieto podmienky rozbíjajú vodíkové molekuly, ktoré sa zase formujú na odvrátenej, nočnej strane planéty.

Káva je potešenie. Dobrá šálka kávy skrátka dokáže človeku zlepšiť deň, alebo teda keď už nie deň, aspoň tú konkrétnu chvíľu. A okolo kávy a jej pitia, to je celá veda. Teraz aj doslova. Vedci totiž prišli s návodom, ako pripraviť ideálnu šálku kávy... a ako ju vedieť zopakovať. A nepýtali sa pri tom baristov, odpoveď im priniesla matematika. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme za odporúčaniami pre kaviarne, zistíme, že pred šíriacim sa koronavírusom ako prvá varovala umelá inteligencia a tiež sa pozrieme na výbuch sopky Vezuv a čo jeho následky urobili s mozgami miestnych obyvateľov. Krátke správy z vedy Hviezda Betelgeuse pokračuje v zoslabovaní, astronómovia teraz začínajú pochybovať, čo sa vlastne deje. Hviezda by mala nakoniec vybuchnúť ako supernova, no odhadovalo sa, že by sa to malo stať až o desaťtisíce rokov. Jej zmeny sa nám preto javia prirýchle. Vedci predpokladajú, že do roku 2100 sa zvýši v moriach množstvo fytoplanktónu. Fytoplanktón je časť planktónu tvorená rastlinami. Nové modely pritom protirečia starším hypotézam, ktoré naznačovali, že otepľujúce sa moria budú pre fytoplanktón nehostinné. Vedci ukázali, že takmer akýkoľvek zdroj pevného uhlíka sa dá zmeniť na grafén: napríklad aj staré pneumatiky od áut či zvyšky jedla. Kľúčom je elektrina, presnejšie krátke pulzy, ktoré dokážu zahriať látku a výsledkom procesu je grafén v podobe, ktorá je vhodná na ďalšie použitie. Nové výskumy ukázali, že na niektorých exotických planétach sú také extrémne podmienky, že dokonca trhajú molekuly v ich atmosférach. Napríklad na horúcom Jupiteri KELT-9b panuje 4300 stupňov a tieto podmienky rozbíjajú vodíkové molekuly, ktoré sa zase formujú na odvrátenej, nočnej strane planéty.

Kávu ste si varili zle, ukázala matematika

Máme dve ruky, aj keď niekedy obe ľavé. A tieto ruky sú ideálne na používanie rôznych nástrojov.Nástroje používajú aj naši primátí príbuzní i viaceré druhy vtákov. Ale až dosiaľ sme si mysleli, že na to treba relatívne vyvinuté mozgy... lenže teraz nasnímali prvých morských vtákov, ktoré sa škrabali pomocou paličky. A teda používali nástroje.Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme za prekvapivými schopnosťami aliek bielobradých, pozrieme sa, ako môže fungovať miniatúrny urýchľovač častíc i ako pokračuje hádka paleontológov o rôzne druhy tyranosaurov.Krátke správy z vedyČeský vedec v USA vymyslel novú metódu merania alkoholu a je podľa výskumníkov presnejšia ako dychová skúška. Podstatou je totiž analýza potu: vodiči by sa teda miesto fúkania podrobovali testu, ktorý pripomína tehotenský. Teda prúžok, ktorým by sa zotrel pot.Gravitačné observatórium LIGO zachytilo ďalšiu zrážku neutrónových hviezd. Narazilo totiž na stopy gravitačných vĺn, ktoré vznikli pro spojení dvoch takýchto exotických objektov.Už jedna dávka protilátok môže zabrániť HIV. Kľúčom je, kedy sa protilátky podajú. Testy na makakoch ukázali, že jediná dávka protilátok zabránila v prenose vírus z matky na dieťa.Vedci skúmali, čo robí hudba s našimi mozgami. Zistili, že - nezávisle od hudobného žánru - sa aktivita dá namapovať najmenej trinástimi emóciami. Sú medzi nimi radosť, smútok, snenie, úzkosť... ale aj strach, vzdor či pocit vyčerpania.

Máme dve ruky, aj keď niekedy obe ľavé. A tieto ruky sú ideálne na používanie rôznych nástrojov. Nástroje používajú aj naši primátí príbuzní i viaceré druhy vtákov. Ale až dosiaľ sme si mysleli, že na to treba relatívne vyvinuté mozgy... lenže teraz nasnímali prvých morských vtákov, ktoré sa škrabali pomocou paličky. A teda používali nástroje. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme za prekvapivými schopnosťami aliek bielobradých, pozrieme sa, ako môže fungovať miniatúrny urýchľovač častíc i ako pokračuje hádka paleontológov o rôzne druhy tyranosaurov. Krátke správy z vedy Český vedec v USA vymyslel novú metódu merania alkoholu a je podľa výskumníkov presnejšia ako dychová skúška. Podstatou je totiž analýza potu: vodiči by sa teda miesto fúkania podrobovali testu, ktorý pripomína tehotenský. Teda prúžok, ktorým by sa zotrel pot. Gravitačné observatórium LIGO zachytilo ďalšiu zrážku neutrónových hviezd. Narazilo totiž na stopy gravitačných vĺn, ktoré vznikli pro spojení dvoch takýchto exotických objektov. Už jedna dávka protilátok môže zabrániť HIV. Kľúčom je, kedy sa protilátky podajú. Testy na makakoch ukázali, že jediná dávka protilátok zabránila v prenose vírus z matky na dieťa. Vedci skúmali, čo robí hudba s našimi mozgami. Zistili, že - nezávisle od hudobného žánru - sa aktivita dá namapovať najmenej trinástimi emóciami. Sú medzi nimi radosť, smútok, snenie, úzkosť... ale aj strach, vzdor či pocit vyčerpania.

Našli vtáky, ktoré sa škriabali paličkami

Cítite sa osamelí? Nie, úplne vážne, napriek internetu, napriek novým technológiám, napriek sociálnym sieťam, ktoré na nás neustále kričia, necítite sa niekedy úplne sami?Nuž, ak áno, v tejto samote sami nie ste. Práve naopak. Sociálne siete totiž môžu byť dôvodom, prečo sa cítime osamelo. A osamelosť môže byť pre naše telá horšia, ako trebárs cigarety.A keď už sme pri nich, vedci sa teraz pozreli, ako funguje nikotín v našich nervových bunkách. A ako vzniká nikotínová závislosť.V Zoome sa tento týždeň sa pozrieme na vzťah osamelosti a sociálnych sietí, ako funguje nikotín v našich mozgoch aj čo majú kľuky spoločné s našim zdravotným stavom.Krátke správy z vedyRusi plánujú poslať do vesmíru turistov a letieť by mali po trase Jurija Gagarina. Gagarinov let trval v roku 1961 108 minút. Zároveň by sa na medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS mali pozrieť dvaja ďalší turisti. Ich štart sa očakáva v roku 2021. Dosiaľ sa na ISS vydalo sedem turistov.V Pompejach objavili ďalšiu fresku, tento raz ukazuje bájneho Narcisa, ktorý sa zamiloval do vlastného odrazu na hladine rieky. Fresku objavili na nádvorí domu, v ktorého spálni sa koncom minulého roka našla aj freska zachytávajúca antickú mytologickú Lédu s labuťou.Deti vnímajú národnosť ako čosi, čo je biologicky dané. Ukazuje to nový výskum psychológov, ktorý tiež hovorí, že postupne, ako deti starnú, takáto predstava ustupuje. Výskumníci naznačujú, že toto zistenie môže vysvetľovať, aké sú korene nacionalizmu.Cvičenie ráno alebo večer má nečakaný dôsledok: posúva naše vnútorné hodiny. Napríklad ranné cvičenie posunie naše vnútorné hodiny na mierne skorší čas. Večerné cvičenie ich zase posunie vpred. Toto zistenie môže pomôcť napríklad pri vyrovnávaní sa s následkami jet lagov či práce na zmeny.

Cítite sa osamelí? Nie, úplne vážne, napriek internetu, napriek novým technológiám, napriek sociálnym sieťam, ktoré na nás neustále kričia, necítite sa niekedy úplne sami? Nuž, ak áno, v tejto samote sami nie ste. Práve naopak. Sociálne siete totiž môžu byť dôvodom, prečo sa cítime osamelo. A osamelosť môže byť pre naše telá horšia, ako trebárs cigarety. A keď už sme pri nich, vedci sa teraz pozreli, ako funguje nikotín v našich nervových bunkách. A ako vzniká nikotínová závislosť. V Zoome sa tento týždeň sa pozrieme na vzťah osamelosti a sociálnych sietí, ako funguje nikotín v našich mozgoch aj čo majú kľuky spoločné s našim zdravotným stavom. Krátke správy z vedy Rusi plánujú poslať do vesmíru turistov a letieť by mali po trase Jurija Gagarina. Gagarinov let trval v roku 1961 108 minút. Zároveň by sa na medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS mali pozrieť dvaja ďalší turisti. Ich štart sa očakáva v roku 2021. Dosiaľ sa na ISS vydalo sedem turistov. V Pompejach objavili ďalšiu fresku, tento raz ukazuje bájneho Narcisa, ktorý sa zamiloval do vlastného odrazu na hladine rieky. Fresku objavili na nádvorí domu, v ktorého spálni sa koncom minulého roka našla aj freska zachytávajúca antickú mytologickú Lédu s labuťou. Deti vnímajú národnosť ako čosi, čo je biologicky dané. Ukazuje to nový výskum psychológov, ktorý tiež hovorí, že postupne, ako deti starnú, takáto predstava ustupuje. Výskumníci naznačujú, že toto zistenie môže vysvetľovať, aké sú korene nacionalizmu. Cvičenie ráno alebo večer má nečakaný dôsledok: posúva naše vnútorné hodiny. Napríklad ranné cvičenie posunie naše vnútorné hodiny na mierne skorší čas. Večerné cvičenie ich zase posunie vpred. Toto zistenie môže pomôcť napríklad pri vyrovnávaní sa s následkami jet lagov či práce na zmeny.

Zistili, ako v mozgu funguje nikotínová závislosť

Čaj je úžasný spôsob, ako začať alebo skončiť deň. Výskumy dokonca hovoria, že je zdravý, že pomáha našim mozgom, že... no, lenže... nuž, aj s čajom je to trochu komplikovanejšie.Záleží totiž, akým spôsobom čaj pijete. A či si ho sypete, alebo používate trebárs čajové vrecúška. Práve tie totiž môžu byť problémom.Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme, ako je možné, že existuje planéta, ktorá by existovať vôbec nemala, že z čajových vrecúšok sa do vášho čaju uvoľňujú mikroplasty i že výskumníci sa snažia určiť, kedy končí detstvo a začína dospelosť.Krátke správy z vedyV CERNe kontrolujú rozpad častíc, na ktorých postavili štandardný model. Už štyri roky totiž beží dôležitý experiment, ktorý overuje štandardný model časticovej fyziky. Vedci teraz oznámili, že v experimente s názvom NA62 zaznamenali dva vzácne javy - pozorovali rozpad častíc zvaných kaóny. Jestvuje šanca, že výsledky buď potvrdia štandardný model alebo naznačia existenciu celkom novej fyziky.V ďalekých končinách našej slnečnej sústavy sa čosi môže ukrývať. Naznačujú to zvláštne dráhy telies za Neptúnom. Teraz prišli vedci s hypotézou, že takzvaná Deviata planéta vôbec nemusí byť planétou, mohla by to byť akási primordiálna čierna diera. Takéto hypotetické telesa sú staré, relatívne malé a mali sa objaviť krátko po veľkom tresku.Vínne mušky dokázali žiť dlhšie, ak im vedci podávali istú kombináciu liekov. Mix troch látok dokázal predĺžiť život drozofíl až o 48 percent. Tieto tri látky sa pritom už dnes bežne používajú.Základné stavebné kamene potrebné na vznik života sa mohli vytvoriť aj v medzihviezdnych oblakoch. Ukázal to experiment, pri ktorom vedci simulovali podobné podmienky a výsledkom bol vznik takzvaných nukleobáz. Tie sú kľúčovými zložkami pre DNA.

Čaj je úžasný spôsob, ako začať alebo skončiť deň. Výskumy dokonca hovoria, že je zdravý, že pomáha našim mozgom, že... no, lenže... nuž, aj s čajom je to trochu komplikovanejšie. Záleží totiž, akým spôsobom čaj pijete. A či si ho sypete, alebo používate trebárs čajové vrecúška. Práve tie totiž môžu byť problémom. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme, ako je možné, že existuje planéta, ktorá by existovať vôbec nemala, že z čajových vrecúšok sa do vášho čaju uvoľňujú mikroplasty i že výskumníci sa snažia určiť, kedy končí detstvo a začína dospelosť. Krátke správy z vedy V CERNe kontrolujú rozpad častíc, na ktorých postavili štandardný model. Už štyri roky totiž beží dôležitý experiment, ktorý overuje štandardný model časticovej fyziky. Vedci teraz oznámili, že v experimente s názvom NA62 zaznamenali dva vzácne javy - pozorovali rozpad častíc zvaných kaóny. Jestvuje šanca, že výsledky buď potvrdia štandardný model alebo naznačia existenciu celkom novej fyziky. V ďalekých končinách našej slnečnej sústavy sa čosi môže ukrývať. Naznačujú to zvláštne dráhy telies za Neptúnom. Teraz prišli vedci s hypotézou, že takzvaná Deviata planéta vôbec nemusí byť planétou, mohla by to byť akási primordiálna čierna diera. Takéto hypotetické telesa sú staré, relatívne malé a mali sa objaviť krátko po veľkom tresku. Vínne mušky dokázali žiť dlhšie, ak im vedci podávali istú kombináciu liekov. Mix troch látok dokázal predĺžiť život drozofíl až o 48 percent. Tieto tri látky sa pritom už dnes bežne používajú. Základné stavebné kamene potrebné na vznik života sa mohli vytvoriť aj v medzihviezdnych oblakoch. Ukázal to experiment, pri ktorom vedci simulovali podobné podmienky a výsledkom bol vznik takzvaných nukleobáz. Tie sú kľúčovými zložkami pre DNA.

Zoom: Pijete vrecúškový čaj? Uvoľňuje do nápoja mikroplasty

The best podcast episodes on parenting. Interviewing experts and talking through common issues surrounding parenting. This topic is filled with important lessons and insights for anyone listening. Add episodes you're interested into your queue below!

OwlTail

Best Parenting Podcasts

The best podcasts about ourselves as well as the world through the lense of Science. Specific topics include things about our brain, emotions to biology, physics and more!